výstavy pre školy pre verejnosť kontakt

súťaž pre školy > súťažné tímy > Pátrači-sliediči

Zaostri na školu!

Názov tímu: Pátrači-sliediči tim_1

Škola: Základná škola, Ľutina                                                         

Meno pedagóga: PaedDr. Ján Paško

Zloženie tímu: Dominik Džubák, René Hutník, Aneta Pulščáková, Nikola Michalíková, Samuel Trojanovič, Tomáš Šechný, Alena Dujavová, Andrea Pačutová, Matúš Michalco, Radoslav Pulščák, Michaela Šašalová, Júlia Chovanová, Dávid Nedeliak, Mária Hadzimová, Monika Dujavová, Slavomír Dujava, Dávid Blaščák, Matúš Chovan, Katarína Molčanová, Lukáš Hudák

Škola na ktorú zaostrili: Detská opatrovňa v Nováčanoch

m_Novacany-MS                                                                        

Stručná história školy:

Najväčšou pohromou obce Nováčany bol 29. jún 1909, kedy vyhorela celá obec do základov. V obci zhorela i škola, ostali len múry. Gróf Déneš Šemšey vtedy daroval obci 1000 korún na stavbu novej školy. V rokoch 1907 až 1908 bola v obci postavená prvá murovaná materská škola, ktorá je v prevádzke dodnes. Vtedy materská škola niesla názov Detská opatrovňa. Fotografia vznikla pri príležitosti otvorenia novej školy a jej prvých žiakov. Budova dodnes slúži ako materská škola pre žiakov.

Škola na ktorú zaostrili: Ľudová škola v Oľšove

m_Olsov-LS                                                                        

Stručná história školy:

Budova ľudovej školy v Oľšove bola postavená v roku 1919. Dodnes tu sídli základná škola (1.-4. ročník), ktorú navštevuje 30 žiakov. 

Škola na ktorú zaostrili: Evanjelické kolégium v Prešove

m_presov-kolegium                                                                        

Stručná história školy:

Neďaleko chrámu sv. Trojice stojí budova jedného z najvýznamnejších školských ústavov a rozhodne najvýznamnejšia pamiatka na protestantské školstvo v našich kultúrnych dejinách. O založení evanjelického kolégia rozhodli delegáti hornouhorských protestantských stavov na zasadnutí v Košiciach 18. 11. 1665. Chceli zriadiť vyššiu evanjelickú školu, ktorá mala byť dôstojnou protiváhou jezuitskej univerzity v Trnave. Finančnými prostriedkami na výstavbu prispeli nielen hornouhorskí protestantskí magnáti, zemania či slobodné kráľovské mestá, ale takisto švédsky kráľ, sedmohradské stavy a niektoré nemecké kniežatá. Kolégium nadviazalo na bohaté tradície humanistickej školy, kde popri viacerých významných osobnostiach krátky čas pôsobil i J. A. Komenský. Podľa vzoru evanjelických škôl v Nemecku bolo zriadené desaťtriedne gymnázium s kurzom teológie a filozofie v najvyšších ročníkoch. Po Vešeléniho sprisahaní obsadili v roku 1673 budovu jezuiti. Evanjelické kolégium bolo zrušené a profesori museli opustiť mesto. Tento stav trval do roku 1682, keď Imrich Tokoli ako jeho bývalý žiak obnovil činnosť kolégia. Posledné obdobie rozkvetu prežívalo staré kolégium počas povstania Františka II. Rákociho. Kráľovná Eleonóra v roku 1711 prikázala evanjelikom odísť a odovzdať budovu opäť jezuitom. Na protest proti tomu rozhodnutiu študenti odniesli, resp. zničili väčšinu zariadenia, vrátane pôjdov, strechy a podlahy. Počas ďalších 60-tich rokov slúžila kolegiálna budova ako jezuitská rezidencia, až do zrušenia rádu 1773. Výučba znova začala až v roku 1785. Od roku 1815 sa začalo na kolégiu prednášať aj právo. Pri celokrajinskom hodnotení evanjelických stredných škôl v tomto období sa kolégium umiestnilo na druhom mieste, hneď za bratislavským lýceom.
Po páde absolutizmu a po rakúsko-maďarskom vyrovnaní (1867) nastal v 70. rokoch dynamický rozvoj školy. Kolégium sa stalo mohutným školským ústavom, združujúcim plnotriedne gymnázium, právnickú a teologickú akadémiu a učiteľský ústav. Okrem nich mu patrila aj veľká historická knižnica, zbierky školského múzea a internát. Na sklonku storočia sa kolégium stávalo centrom maďarizácie a jeho vedenie neraz prenasledovalo študentov za ich národné cítenie.
Po vzniku Česko-Slovenska prestalo kolégium v predvojnovej podobe existovať. Od druhej polovice 20. rokov slovenčina úplne nahradila maďarský vyučovací jazyk.
Budova starého kolégia sa r. 1950 stala majetkom štátu. Odvtedy ju používali viaceré inštitúcie a pri nedostatočnej starostlivosti mesta a štátu postupne schátrala. V roku 1992 sa stala v zmysle reštitúcie opäť majetkom evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

Škola na ktorú zaostrili: Gréckokatolícky bohoslovecký seminár v Prešove

m_Presov-seminar                                                                        

Stručná história školy:

Dôležitou súčasťou každého biskupstva bolo a bude, aby vychovávalo svoje budúce kňazstvo. Počiatky takejto výchovy v dnešnej prešovskej arcidiecéze a metropólie kladieme do roku 1880. Bol založený v dobe biskupa Dr. Mikuláša Tótha. Jeho otvorenie sa datuje k dňu 12. september 1880. Tak sa po 62 rokoch, od založenia prešovského biskupstva, splnila dlhodobá túžba miestnej diecézy mať svoj vlastný seminár.
Prvým rektorom seminára sa stal kanonik prešovského sídelného biskupstva a profesor morálnej a pastorálnej teológie Alexander Rojkovics. Do seminára prišli spočiatku bohoslovci 3. a 4. ročníka prešovskej diecézy, študujúci v užhorodskom seminári, ku ktorým sa pridali študenti 7. a 8. ročníka prešovského gymnázia. V priebehu rokov 1881/1882 prišli do seminára aj ostatní bohoslovci prvého a druhého ročníka, študujúci v Užhorode. Spoločný počet bohoslovcov vo všetkých ročníkoch bol 24 spolu s troma profesormi. Kňazský seminár bol finančne podporovaný z náboženského fondu.
Keďže počet bohoslovcov v seminári sa každým rokom zvyšoval, v roku 1901 bol vypracovaný plán pre rozšírenie seminára. V čase prestavby bolo v seminári už 40 bohoslovcov a 4 profesori. Vyučovacím jazykom bola maďarčina, pretože to bolo obdobie násilnej maďarizácie. Začiatky života bohoslovcov neboli vôbec ľahké. Boli často krát odkázaní na pomoc od ľudí z mesta a vidieka.
Seminár v období biskupa Pavla Gojdiča, môžeme charakterizovať ako snahu udržať ho na duchovnej výške. Pastierskymi listami vyzýval veriacich a duchovenstvo, aby prispievali a podporovali seminár. Pre tieto účely zriadil seminárny fond tzv. Seminaristicum. Pravidelne, raz do týždňa navštevoval seminár, aby sa prihovoril duchovným slovom. Okrem iného si našiel čas na dialóg, ktorý bol spojený s riešením problémov súvisiacich s formáciou bohoslovcov po teologickej, či duchovnej stránke. Zúčastňoval sa na polročných alebo koncoročných skúškach bohoslovcov, aby tak poznal, aké sú vedomosti bohoslovcov z daných oblasti. Sľubný rozvoj seminára zastavil až rok 1950, kedy bol seminár rozpustený a predstavení seminára uväznení.
Uvoľnenie situácie nastalo až v roku 1968. Gréckokatolícka cirkev sa okrem iného začala dožadovať obnovenia svojej teologickej fakulty a formácie bohoslovcov v seminári. Štátne orgány túto žiadosť zamietli a bohoslovci tak museli študovať počas 23 rokov s obmedzujúcim počtom na rímskokatolíckych bohosloveckých fakultách v Bratislave a Litoměřiciach.
Rok 1989 znamenal pre spoločnosť zmenu. Nový politický režim priniesol skutočnú zmenu aj pre Cirkev. Gréckokatolícka cirkev v 1990 obnovila činnosť kňazského seminára a bohosloveckej fakulty. 3. novembra toho istého roku bol otvorený Kňazský seminár s Bohosloveckou fakultou v Prešove (nová budova), ktorá patrila k jednej z fakúlt univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Od roku 1998 patrí Kňazský seminár spolu s Teologickou fakultou k Prešovskej univerzite.

Škola na ktorú zaostrili: Mestská škola v Prešove

m_Presov-mestska                                                                        

Stručná história školy:

Najstarší záznam o mestskej škole je z roku 1429. Úroveň vyučovania od 15. Storočia bola na takej výške, že jej žiaci mohli pokračovať v štúdiách na zahraničných akadémiách. Po roku 1531 duch školy ovplyvnil nemecký humanizmus. Študenti sa zameriavali na štúdium v Nemecku, odkiaľ po návrate domov šírili myšlienky humanizmu a reformácie. V polovici 16. storočia mala škola charakter gymnázia podľa vzoru nemeckých škôl. Keď sa uvoľnilo miesto rektora v roku 1651, snažili sa Komenského stúpenci získať magistrát pre myšlienku pozvať Komenského z neďalekého Blatného Potoka na uprázdnené miesto.
Magistrát však rozhodol pre iného rektora, pravdepodobne z dôvodov politických a vieroučných. Na odporúčanie rektora školy, Jána Mathaeidessa, si Komenský vzal do Blatného Potoka žiaka školy, Michala Sečenského, ktorý mu poldruha roka pomáhal opisovať knihy. Po požiari v roku 1887 budovu zrekonštruovali do dnešnej podoby. Z významných učiteľov tu pôsobili Žigmund Galey, Lukáš Fabinus-Popradský, Ján Bocatius, Ján Mathaeides, Ján Bayer, Izák Caban.
Budova dlhší čas slúžila ako okresná knižnica P. O. Hviezdoslavova. V súčasnosti využíva priestory Prešovský samosprávny kraj, na prízemí je Britská študovňa knižnice.

Škola na ktorú zaostrili: Piaristické gymnázium v Sabinove

m_Sabinov-gym                                                                        

Stručná história školy:

V prvej polovici 19. storočia prevzali piaristi správu nad ľudovou školou v Sabinove a gymnázium pokračovalo v činnosti ako 6-triedna stredná škola, ktorú v školských rokoch 1843/1844 navštevovalo 85 žiakov a v poslednom školskom roku v prvej polovici 19. Storočia (1849/1850) to bolo 96 žiakov. Na činnosti gymnázia sa mesto finančne podieľalo pri platení niektorých profesorov. V súvislosti so zmenami v organizácii školského systému v monarchii počas absolutizmu bolo v r. 1850 dočasne zrušené a namiesto neho zriadené dve základné a jedna dievčenská trieda. Obnovené bolo až v školskom roku 1862/63 ako neúplné, štvortriedne gymnázium, so 6 profesormi. Na gymnáziu bol činný aj spevácky zbor a študenti poriadali verejné divadelné predstavenia. V roku 1911 bolo gymnázium už úplné – osemtriedne. Istý čas slúžila budova gymnázia ako mestská knižnica a vlastivedné múzeum. V súčasnosti je budova „multifunkčná". Nachádza sa tam kvetinárstvo, reštaurácia, Mestské kultúrne centrum a od roku 2009 súkromná základná škola.

Škola na ktorú zaostrili: Stredná poľnohospodárska škola technická v Sabinove

m_Sabinov-polnohosp                                                                        

Stručná história školy:

Stredná poľnohospodárska technická škola v Sabinove zmenila svoj názov v školskom roku 1952/53 (pôvodný názov – Štátna vyššia roľnícka škola). Cieľom výučby bola výchova absolventov zameraných na ekonomiku poľnohospodárstva.
V školskom roku 1960/1961 sa zo Stropkova do bývalej budovy ONV v Sabinove presťahovala SPTŠ (odbor ekonomika poľnohospodárstva a výživy). História tejto školy sa pokladá za integrálnu súčasť histórie terajšej Obchodnej akadémie v Sabinove. Bezprostredným dôvodom pre umiestnenie tejto školy v Sabinove boli nevyhovujúce priestorové možnosti v Stropkove a excentrické položenie bývalého sídla. Pôvodný zámer štátnych orgánov rátal s výstavbou nových objektov školy a internátu na sídlisku III v Prešove a s integráciou SPTŠ ekonomickej Sabinov a SPTŠ - ekonomickej v Bijacovciach. V roku 1967 sa však škola z Bijacoviec presťahovala do priestorov SPTŠ v Spišskej Novej Vsi. Vtedy sa rozhodlo, že výstavba SPTŠ ekonomickej v Prešove sa realizovať nebude. Priestorové problémy (najmä ubytovanie) na SPTŠ - ekonomickej a SOU v Sabinove, sa mali vyriešiť výstavbou spoločného internátu s kapacitou 400 ubytovacích miest, telocvičňou, školskou jedálňou, dielňami a bytovkou pre učiteľov. Pre tento rozsiahly investičný zámer bol urobený aj výber umiestnenia školy, ale po augustových udalostiach v roku 1968 a po obmedzeniach investičných prostriedkov pre školstvo, sa výstavba nerealizovala. Prvé počiatky činnosti tejto školy v Sabinove tak boli dosť zložité. Pre potreby školy bolo potrebné postupne vytvárať najmä dobré podmienky pre výučbu. Okrem klasických učební sa postupne vybudovali audiovizuálna učebňa, učebňa strojopisu, jazyková učebňa, chemické laboratórium, špeciálne učebne brannej výchovy a účtovníctva. Od presťahovania školy až po jej integráciu v roku 1980 bol riaditeľom školy Juraj Štofa.
Na základe rozhodnutia Rady Východoslovenského Krajského národného výboru v Košiciach došlo v roku 1980 k zlúčeniu dvoch samostatných škôl SPTŠ Sabinov (odbor ekonomika poľnohospodárstva a výživy) a SPTŠ Orkucany (odbor pestovateľstvo a chovateľstvo) pod jedno riaditeľstvo. V tom čase mal odbor ekonomika poľnohospodárstva a výživy 8 tried s priemerným počtom žiakov 34 - 36 na triedu. SPTŠ v Orkucanoch mala štyri triedy denného štúdia a jednu triedu nadstavbového štúdia. Sídlo riaditeľstva školy zostalo v budove školy v Orkucanoch. Riaditeľom oboch škôl ostal Ing. Cyril Palčovič, riaditeľ SPTŠ Orkucany. Touto integráciou sa začala nová etapa histórie poľnohospodárskeho školstva v Sabinove.
80. a 90. roky zaznamenali pomerne malé zmeny v oblasti foriem štúdia. Koncom osemdesiatych rokov sa mení názov školy SPTŠ na Stredná poľnohospodárska škola (SPoŠ). Škola stabilizovala svoje študijné odbory na odbor pestovateľsko-chovateľský a odbor ekonomika poľnohospodárstva a výživy. Stabilizoval sa aj počet tried, po osem tried v každom študijnom odbore. Výučba v rámci odboru pestovateľsko-chovateľského sa realizovala v budovách v mestskej časti Orkucany a výučba v rámci odboru ekonomika poľnohospodárstva a výživy v budove ONV v meste Sabinov. Odbor ekonomika poľnohospodárstva a výživy sa počas svojej histórie významne podieľal na výchove odborníkov ekonomického zamerania pre prax i štúdium na vysokých školách. Po dobu existencie tohto odboru lavice školy opustilo 2568 absolventov. V školskom roku 1996/1997 maturitnými skúškami ukončilo štúdium tohto odboru posledných 67 absolventov a zároveň sa zavŕšila história tohto odboru školy. V školskom roku 1994/1995 ju nahradil nový odbor i škola - Obchodná akadémia v Sabinove. Prví absolventi v počte 64 opustili školu v roku 1998.
V súčasnosti sa tu nachádza Úrad práce sociálnych vecí a rodiny.

Škola na ktorú zaostrili: Štátna ľudová a materská škola v Sabinove

m_Sabinov-LS                                                                        

Stručná história školy:

Základnú školskú dochádzku sabinovských detí zabezpečovala štátna základná škola, ktorá je v roku 1904 presťahovaná do novej modernej budovy postavenej na námestí. Stavba bola dokončená v auguste 1904. Slávnostne bola otvorená 13. Októbra 1904 a slávnostných bohoslužieb sa za ministerstvo školstva zúčastnil Imrich Ghillány. V novej školskej budove boli na prízemí umiestnené kancelárie, byt školníka a materská škola a na poschodí štátna ľudová škola, dievčenská opakovacia škola a priemyselná učňovská škola. Škola mala približne 350 žiakov a pôsobilo v nej 6 riadnych učiteľov, 4 učitelia náboženstva a 1 učiteľ spevu. Jej prevádzku financoval štát. V súčasnosti je v budove Obvodný úrad.

Škola na ktorú zaostrili: Jednotriedna rímskokatolícka ľudová škola v Šarišských Michaľanoch

m_saris                                                                        

Stručná história školy:

Škola sa nachádza vedľa rímskokatolíckeho farského kostola sv. Michala archanjela, bola vybudovaná v roku 1885, v roku 1887 pred Vianocami zhorela, taktiež vyhorela aj v roku 1904, prvým známym učiteľom v obci bol PETRUŠ, po ňom Adalbert WINTNER, Jozef KOZÁKOVIČ, Daniel MIKO, Štefan VARGOVČÍK, Štefan LIPTÁK a iní. V roku 1945 bola premenovaná na štátnu školu. V tejto škole sa vyučovalo do roku 1957.
Po roku 1957 sídlil v tejto budove obvodný lekár a zubár, v neskoršom období slúžila pre potreby klubu dôchodcov, fit centrum... V roku 1996 bola vrátená v rámci reštitúcií rímskokatolíckej cirkvi. Bola zrekonštruovaná a slúži pre potreby rehoľných sestier.

Škola na ktorú zaostrili: Štátna detská opatrovňa v Šarišských Michaľanoch

m_Sar                                                                        

Stručná história školy:

Opatrovňa sa nachádzala v budove renesančného kaštieľa. Vyučovanie sa začalo 18. decembra 1946. Prvou učiteľkou bola Katarína KOCÚNOVÁ.
V súčasnej dobe je to sídlo obecného úradu a kaplnka slúži pre potreby gréckokatolíckej cirkvi.

Škola na ktorú zaostrili: Materská škola v Šarišských Michaľanoch

m_SarnovaMS                                                                        

Stručná história školy:

V súvislosti s výstavbou závodu Imuna v 50. rokoch a predpokladaným prírastkom obyvateľstva sa začalo so stavbou trojtriednej materskej školy na sídlisku s rozpočtom 1 200 000 korún. Do užívania bola daná v novembri 1962. V súčasnosti navštevuje materskú školu 80 deti v štyroch triedach.

Škola na ktorú zaostrili: Osemročná stredná škola v Šarišských Michaľanoch

m_Sar-Mich-OSS                                                                        

Stručná história školy:

V súvislosti s výstavbou závodu Imuna v 50. rokoch a predpokladaným prírastkom obyvateľstva sa začalo so stavbou osemročnej strednej školy na pozemku o rozlohe 2,2 ha v bývalom parku veľkostatku. Výstavbu zabezpečovali Pozemné stavby Prešov. Do užívania bola daná 7. 01. 1958. Budova bola jednoposchodová, s piatimi učebňami, telocvičňou, kabinetmi, šatňami a družinou mládeže. Táto škola slúžila od roku 1958 do roku 1976.
Keďže pôvodné priestory školy ostali nevyužité a pôvodné priestory detského domova v Sabinove už nevyhovovali, bol detský domov v roku 1977 zo Sabinova presťahovaný do Šarišských Michalian. Boli v ňom umiestnené deti od 3 rokov až do doštudovania, rozdelený do skupín. Po roku 1989 sa život detí značne zmenil. Vďaka priateľom a sponzorom získali deti nebývalé možnosti. V roku 1991 založili nadáciu „Slon" a rovnaký názov prijal i detský domov. Túto nadáciu založili umelci Jiří a Helena RŮŽIČKOVCI, ktorí sa zároveň stali aj čestnými občanmi obce Šarišské Michaľany.

Škola na ktorú zaostrili: Osemročná stredná škola v Šarišských Michaľanoch

m_sar-mich-OSS2                                                                        

Stručná história školy:

Bývala zemianska kúria, ktorá bola v rokoch 1585 – 1642 prebudovaná na renesančný kaštieľ. Ide o prízemnú budovu so štyrmi nárožnými baštami, ktoré sú charakteristické pre kaštiele východného Slovenska. Súčasťou kaštieľa je aj baroková kaplnka, ktorá bola ku kaštieľu pristavaná počas barokovej prestavby v roku 1736. Kaštieli sa okrem dvoch tried pre základnú školu nachádzal aj poštový úrad, sklady jednotného roľníckeho družstva a štátna detská opatrovňa – materská škola. V kaštieli boli umiestnené len vyššie ročníky v období rokov 1958 – 1976.
V súčasnosti tu sídli obecný úrad a kaplnka slúži pre potreby gréckokatolíckej cirkvi.

Škola na ktorú zaostrili: Základná deväťročná škola v Šarišských Michaľanoch

m_Sar-mich-ZS                                                                        

Stručná história školy:

V 60. rokoch obec neustále zápasila s nedostatkom vyučovacích priestorov. Vyučovalo sa aj v kaštieli a aj v bývalej školskej budove pri kostole. Tento problém sa vyriešil s výstavbou 19 triednej školy na ploche pod Lesíkom – časť nazývaná Močidlá. Po niekoľkých rokoch výstavby, sťaženej zamoknutým terénom bola škola slávnostne odovzdaná 1. 09. 1976. Súčasťou školy sú aj dve telocvične, školská jedáleň, kabinety, špeciálne učebne, školská družina a školský areál.

Škola na ktorú zaostrili: Štátna ľudová škola vo Veľkom Šariši

m_vel-saris-ZS                                                                        

Stručná história školy:

Bývala budova školy mala nevyhovujúce priestory. Preto sa žiadalo vystavať novú budovu. O to sa usilovali tak učitelia, ako aj občania obce. V závere r. 1908 delegácia Všeobecného učiteľského spolku a predstaviteľov obce navštívila Ministerstvo osvety v Budapešti a žiadala podporu na postavenie štátnej školy. Školu postavili stavitelia Liziesa a Poloczek. Nová budova bola do užívania odovzdaná dňa 17. novembra 1912 (9 tried, byt pre riaditeľa, učiteľa a školníka). V rokoch vojnového slovenského štátu boli ľudové školy vládnym nariadením rozdelené na cirkevné a obecné. Veľký Šariš mal Rímsko-katolícku ľudovú školu, ktorá v šk. r. 1944/45 mala 486 žiakov. Od 1. 9. 1946 bola zriadená Štátna obvodná meštianska škola. Navštevovali ju žiaci z Veľkého Šariša, Medzian, Gregoroviec a Kanaša. Štátna obvodná meštianska škola a Štátna ľudová škola pôsobili v spoločnej budove a podľa zákona o jednotnej škole vznikla Národná (1. stupeň) a Stredná škola (2. stupeň). Od r. 1953 sa zlúčili národné a stredné školy do osemročnej strednej školy. Od 1. 9. 1961 vznikla základná deväťročná škola. V súčasnej dobe je v bývalej budove školy Kultúrno – informačné centrum. Kultúrno-informačné centrum Veľký Šariš je miestna agentúra, ktorá organizuje kultúrne aktivity v mene mestského úradu a slúži i ako mestské turistické informačné centrum. Spravuje mestské múzeum a galériu a patrí pod neho i miestna knižnica.

Škola na ktorú zaostrili: Základná deväťročná škola v Červenici pri Sabinove

m_cervenica-baner                                                                        

Stručná história školy:

Počiatky školstva v Červenici pri Sabinove siahajú do 2. polovice 16. storočia. V tých časoch mala podobu drevenej budovy. Neskôr v roku 1875 bola postavená nová škola s oficiálnym názvom rímsko-katolícka ľudová škola.
V kronike obecného úradu v Červenici pri Sabinove sa píše, že gróf Szyrmayi dal kedysi postaviť faru v blízkosti cigánskej osady. Po preložení farára do obce Rožkovany urobili z bývalej fary (tým, že bola k fare pribudovaná 1 učebňa) školu a byt pre učiteľa. Okrem žiakov z Červenice školu navštevovali aj žiaci z Jakubovej Vôli, nakoľko tam nemali školu až do roku 1912. Škola bola cirkevná.
Na mieste, kde stojí teraz nová škola (zrekonštruovaná) stála kedysi maštaľ, stodola a pivnica. Učitelia chovali kravy, prasatá a hospodárske zvieratá. Záhradu pri škole si nárokovali vždy duchovní z Rožkovian, preto učiteľ za užívanie platil árendu v hodnote 2 koruny uhorské. Prístavba učebne k bývalej fare sa začala 5. mája 1908 a od toho dátumu sa datuje aj škola v Červenici. Postavil ju Maximilián Hudý z Lipian. Stavba bola dokončená 1. októbra 1908 a kolaudácia bola prevedená 20. októbra 1908. Celkový náklad na výstavbu bol 14 500 Kčs.
Škola bola jednotriedna a v jednej triede sa učili žiaci od 1. až po 8. ročník naraz.
Prvým učiteľom bol pán Demek, ktorý tu učil do roku 1906. Od roku 1906 – 1912 tu vyučoval učiteľ Fortík. V roku 1912 bola pristavená stará učebňa a učiteľom tu bol pán Kafányi (pochádzal z Prešova). Po troch rokoch odchádza vyučovať do Jakubovej Vôli. Od roku 1915 – 1918 tu vyučuje Štefan Danay. Po prvej svetovej vojne (škola dostáva názov osemročná ľudová škola) je tu učiteľom pán Šichmann zo Sabinova, ktorý vyučuje do roku 1945. Po tomto roku prichádza Ladislav Haluška, ktorý zrekonštruoval učiteľský byt. Po druhej svetovej vojne školstvo tiež prešlo veľkými revolučnými zmenami. Začali sa budovať meštianske školy a následne osemročné školy. Po ukončení 8. ročníka skladali žiaci záverečné skúšky. Po zložení skúšok išli do vyšších škôl.
Dňom 1. septembra 1957 došlo na základe rozhodnutia ONV odboru školstva v Sabinove k zmenám učiteľov. Ladislav Haluška bol preložený do Jakovian a do Červenice prichádza vyučovať Ján Staš zo Šarišských Michalian. Učiteľkou, ktorá mu vypomáhala je Mária Jašelská. Škola dostala názov – Základná deväťročná škola. V Červenici ostal 1. – 5. ročník a žiaci 6. – 9. ročníka navštevovali školu v Pečovskej Novej Vsi. Od roku 1962 ostalo vyučovanie od 1. – 4. ročník.
Pán Staš previedol prístavbu novej budovy školy (súčasná budova), ohradil školský objekt a zaviedol vodovod – Darling zo studne do bytu a starej školy. Bol tu do 1. septembra 1972, kedy bol z funkcie riaditeľa odvolaný a preložený do Sabinova za učiteľa. Preložené boli aj učiteľky Jankurová a Kvašňaková.
Na jeho miesto prichádza Marcel Kuchár z Kokošoviec, rodák z Torysy. Zároveň bol menovaný za obecného kronikára. Za jeho vedenia škola prešla rôznymi zmenami. Bola vybudovaná vodovodná šachta, kanál a odpadová jama. Nastala aj prestavba učiteľského bytu. Z chodby starej školy sa urobila jedna izba bytu. Do bytu bolo zavedené ústredné kúrenie. Riaditeľ M. Kuchár sa nasťahoval do bytu až 4. novembra 1972 po jeho úplnej rekonštrukcii. Škola bola napojená na vodovod Slavkov – Prešov. Učiteľom, ktorý mu vypomáhal bol je Jozef Durkoš. V roku 1976 sa riaditeľ školy Marcel Kuchár sa presťahoval do svojho domu a uvoľnil tak učiteľský byt. Na údržbu školy sa použilo 208 000 Kčs. V škole bola vymenená podlaha. Bolo nainštalovaných 6 akumulačných pecí.
V roku 1983 sa stáva novým riaditeľom školy Pavol Zviják, bývalý zástupca základnej školy v Pečovskej Novej Vsi. V roku 1989 dochádza k zmene učiteľky Heleny Hužvárovej a na jej miesto nastupuje absolventka fakulty Mária Majdáková z Pečovskej Novej Vsi.
V roku 1990 sa novou riaditeľkou sa stáva Marta Petrufová, bývalá učiteľka z Pečovskej Novej Vsi. Vyučovanie prebiehalo v 2 triedach. Staršia budova ZŠ však už bola pre nevyhovujúce priestory z používania vyradená a preto jedna trieda bola zriadená na MNV v priestoroch zasadačky.
V roku 1991 dochádza k zmene učiteľky. Na miesto učiteľky Márie Majdákovej nastupuje Margita Pavlíková. V školskom roku 1994/95 sa začalo vyučovanie na 2 zmeny, kvôli rekonštrukcii kultúrneho domu. Od roku 1995 sa dvojzmennosť začala riešiť prostredníctvom obecného úradu – jedna trieda sa znova zriadila na obecnom úrade a vyučovanie prebiehalo dopoludnia.
V roku 1996 odchádza do dôchodku pani Marta Petrufová, ale aj Margita Pavlíková. 1. septembra 1996 otvorila nový školský rok pani Mgr. Mária Bujňáková z Jakubovej Vôle, ktorá bola riaditeľkou a zároveň aj učiteľkou v jednotriednej škole. V roku 200 dochádza k rekonštrukcii sociálnych zariadení. V roku 2002 je novou riaditeľkou Mgr. Blažena Bandžáková zo Šarišských Michalian.
V súčasnosti je riaditeľkou Mgr. I. Kakaščíková. Škola je neplnoorganizovaná, vyučovanie prebieha v 2 triedach so spojenými ročníkmi. Škola nie je právnym subjektom. Financovanie prevádzky a výchovno-vzdelávacieho procesu je realizované prostredníctvom zriaďovateľa.

Škola na ktorú zaostrili: Štátna národná škola v Jakovanoch

m_jakovany-baner                                                                        

Stručná história školy:

Škola v Jakovanoch bola založená v r. 1874. V kronike školy sa ako prvé objavuje meno učiteľa Ivan Čisarik, ktorý bol aj kantorom a učil aj spievať a čítať modlitebné knihy. Od tohto roku až do roku 1923 sa tu vystriedali viacerí učitelia - Hopko, Šusta, Jozef Krejnický, Kendrovský, Anna Macková, Margita Tatrai a Stanislav Pleska. Od 1 . septembra 1924 nastupuje v Jakovanoch učiteľ Michal Šefčuk a vyučovacím jazykom v škole bol jazyk rusínsky. Žiakov bolo spolu 30. Už v školskom roku 1925/26 bola vykonaná prvá školská inšpekcia Jozefom Jurekom pri počte 33 žiakov. Od školského roka 1926/27 sa počet žiakov pohyboval v rozmedzí od 27 – 31. Až od roku 1933 počet žiakov stúpol na 55 a viac. Učitelia, ktorí v priebehu týchto rokov pôsobili na tejto škole boli Jolana Cimova, Georgij Sedlak, Elena Šitaniova, Peter Škovran, Aurelia Ivanovič, Andrej Moizeš, Štefan Pivovarník, Mária Porač, N. Birčak, Štefan Škovran, N. Seman, Georgij Maľcovský, Jozef Karaffa, Mária Barta, Sofia Nevickaja, Alexej Nevický. Od 1. 11. 1941 bol rusínsky jazyk zmenený na slovenský vyučovací jazyk a od 20. 1. 1945 bol na škole zase vyučovací jazyk ruský. V školskom roku 1945/46 mala škola už 89 žiakov. 21. 1. 1946 otvorila sa v Ľutine štátna ruská národná škola v dôsledku čoho sa zmenil aj počet žiakov v Jakovanoch. V tom istom roku škola dostala 20.000 Kčs, ktoré použila na pece v triede, v riaditeľskom byte a na drevo na ohradenie školského majetku. 12. 4. 1946 bola v škole opäť vykonaná inšpekcia pod vedením Ivana Šuťaka a dopadla veľmi dobre. V školskom roku 1947/48 do školy prišli noví učitelia Alexej Molčani so svojou manželkou Jolanou rod. Šafranko. V auguste 1947 sa začala aj rekonštrukcia školy. Školský rok sa začínal 1. októbra kvôli meškaniu prác. Rekonštrukcia školy bola dokončená 12. 12. 1949. Od 1. septembra 1951 názov školy sa mení na Zakladná škola. V školskom roku 1952/53 je vyučovacím jazykom na škole jazyk ukrajinský, preto v roku 1954 rodičia posielajú žiadosť, aby vyučovacím jazykom bola slovenčina namiesto ukrajinčiny. V škole je v tomto čase 62 žiakov.
V školskom roku 1956/57 navštevuje školu 71 žiakov v dvoch triedach. Prvú triedu (1. a 2. ročník) vyučoval Michal Sekerák a druhú triedu (3. – 5. ročník) vyučovala Helena Bačová. Od tohto roku sa vyučuje už v škole po slovensky. Kvôli tomuto boli zakúpené nové učebnice a zmenený aj rozvrh hodín. Riaditeľom školy v tomto roku je Michal Sekerák. V roku 1957 prichádza namiesto učiteľky H. Bačovej nový učiteľ Ladislav Haluška. V roku 1958 sa riaditeľom stáva Peter Kravec, ktorý prichádza zo školy z Nižného Slavkova a učiteľkou bola Helena Kravcová. Škola je znova dvojtriedna a navštevovalo ju 69 žiakov. V školskom roku 1960/61 žiaci dostávajú všetky učebnice a učebné pomôcky bezplatne. Zvedené bolo aj prezúvanie žiakov kvôli lepšej hygiene. V roku 1961 škola dostáva názov Základná deväťročná škola pre 1. - 5. ročník. Celkový počet žiakov je v tom čase 57. V tomto školskom roku bola vykonaná v škole inšpekcia okresným školským inšpektorátom Karaffom Andrejom. V roku 1965 bola ukončená železná ohrada okolo školy, ktorá stála 16 000 Kčs. O rok neskôr bola opravená a vymenená školská studňa nachádzajúca sa na školskom dvore. V školskom roku 1973/74 bol riaditeľom pán Michal Dujava, učiteľka Elena Majerníková. Škola nadviazala družbu so školou z Veľkej Lesnej z okresu Stará Ľubovňa. V rokoch 1974/75 došlo k menším opravám na budove školy (výmena okien, dverí, podlahy). Školský rok 1976/77 zahájil už iba 1 učiteľ a to Michal Dujava, pretože školu navštevuje iba 22 žiakov. 10. 5. 1978 na základe rozhodnutia ONV odboru školstva v Prešove, došlo k zrušeniu jednotriednej školy. Žiaci začali navštevovať základnú deväťročnú školu v Ľutine.
Táto budova v súčasnosti slúži ako materská škola v Jakovanoch.

Škola na ktorú zaostrili: Základná deväťročná škola v Lutine

m_lutina-baner                                                                        

Stručná história školy:

Školstvo v Ľutine začalo písať svoju históriu už počas Rakúsko-Uhorska. Vtedy a vyučovalo ešte po maďarsky. V 1. Československej republike sa učilo v rodinnom dome na 2 zmeny. Neskoršie si postavili v dedine novú ľudovú školu. V nej sa učili žiaci mladšieho veku. Časť žiakov sa vzdelávala aj v kláštore rehoľných sestier. Žiaci vyšších ročníkov navštevovali tzv. meštianku. Bola to drevená budova v strede dediny. Obyvatelia ju volali „barák". Počas vojny bolo vyučovanie prerušené. Po vojne tu bola ukrajinská škola.
Na fotografii je pohľad na novú základnú školu hneď po postavení a začatí prevádzky z roku 1959. Vyučovanie kedysi prebiehalo v ukrajinskej škole. Keďže žiakov pribúdalo, začalo sa so stavbou novej školy v roku 1959 - 1960. Do novej školy sa presťahovali žiaci až v roku 1962. Počet žiakov, ktorí ukončili povinnú dochádzku už práve v tejto novej škole v roku 1962 je 20. V minulosti do školy dochádzali žiaci z Miľpoša, Hanigoviec, Jakovian, Olejníkova.

Škola na ktorú zaostrili: Národná ľudová škola v Olejníkove

m_olejnikov-baner                                                                        

Stručná história školy:

Pôvodná miestna ľudová škola bola vybudovaná z dreva (dnes už táto budova neexistuje) v roku 1907 s povinnou šesťročnou dochádzkou a počtom žiakov 70. Škola bola postavená počas pôsobenia ľutinského farára Teodora Rojkoviča. Prvým riaditeľom školy sa stal Vojtech Andraško a učiteľkou tu bola Anna Kortschová. Medzi prvých učiteľov patrili Lafkulič, Krenický, Rojkovičová, Babjak. Od roku 1934 navštevovalo školu s názvom Miestna gréckokatolícka ľudová škola 76 žiakov. Škola bola v tomto čase cirkevným majetkom. Učiteľmi tu boli Jozef Jakubčo, Zoltán Majdák. Od roku 1940 sa škola s povinnou šesťročnou dochádzkou zmenila na dvojtriednu. Prvá trieda bola spojením 1. – 3. ročníka a vyučovala tu učiteľka Elena Ivaničová. Druhá trieda bola spojením 4. – 8. ročníka a vyučoval tu Anton Džombák. Vyučovacím jazykom bol jazyk rusínsky. Od roku 1948 bol riaditeľom Juraj Šoltýs a učiteľmi A. Kovalčíková, M. Duhaňová. Od roku 1950 zmenila škola názov na Národnú školu s počtom žiakov 65 a vyučovacím jazykom ukrajinským. Od roku 1950 – 1958 sa tu vystriedali viacerí učitelia - Koloman Pakáč, Jozef Petruš, Juraj Šafranko, Mikuláš Bačinský, Helena Kormošová, Anna Záletová, Michal Filicko. Od roku 1958 už bola zriadená aj samostatná škola v osadách Ambrušovce, Baranie. V roku 1959 sa riaditeľom školy v Olejníkove stala Jozef Timura. Keďže škola bola už v dosť dezolátnom stave začalo sa uvažovať s výstavbou novej školy. Stavba sa začala ešte v tomto roku (1959) a pomáhali pri nej hlavne miestni občania v akcii „Z". Výstavba novej školy bola ukončená 27. 5. 1961. Škola sa presťahovala do novej budovy, vyučovacím jazykom sa stal už slovenský jazyk. Dvojtriedka však fungovala už len rok, lebo v roku 1962 sa 5. ročník presťahoval do ZDŠ Ľutina. V Olejníkove ostali už len ročníky 1.- 4. Počet žiakov sa znížil na 48. Riaditeľom bol naďalej Jozef Timura a učitelia Anna Sroková a Ján Laputka. K zániku školy nastalo v roku 1978, kedy bola škola celkom presťahovaná do Ľutiny.
V súčasnosti sídli v budove bývalej školy Obecný úrad Olejníkov.

Škola na ktorú zaostrili: Odborná škola pre ženské povolania v Prešove

m_Presov-hotel                                                                        

Stručná história školy:

Stavba vznikla na základe súťaže vypísanej v roku 1909. Zvíťazil v nej architekt, pôvodom zo Szegedu – Viliam Glasz, ktorý v prvých dekádach 20. storočia pôsobil predovšetkým v Košiciach a Prešove. Kedysi táto budova slúžila ako Korčuliarsky pavilón. V popredí je vidieť mlynský náhon.
Škola tu svoju históriu datuje od roku 1927. Vtedy ženský spolok Živena pred valným zhromaždením mestského zastupiteľstva v Prešove vyšiel s návrhom zriadiť odbornú školu pre ženské povolania. Táto škola začala svoju činnosť 12. septembra 1927. Poslaním školy bolo teoreticky a prakticky vzdelávať a vychovávať dievčatá podľa požiadaviek, ktoré sa vtedy kládli na ženu – matku a občianku – prehlbovať ich odborné znalosti a rozvíjať schopnosti dievčat k samostatnému poslaniu v živnosti, službe sociálnej a hospodársko-administratívnej. Tak sa menil politický a spoločenský život štátu, menila sa aj štruktúra školy – od Odbornej školy pre ženské povolania cez Vyššiu školu výživy prešla roku 1953 k názvu Stredná škola spoločenského stravovania v Prešove a zaradila sa do siete stredných a odborných škôl s maturitou. Tak ako celá republika, aj východné Slovensko zaznamenalo prudký rozvoj hotelierstva a cestovného ruchu. Škola včas zachytila tento trend, a to nielen zmenou názvu - od roku 1979 Stredná hotelová škola a od roku 1992 Hotelová Akadémia - ale čo je najpodstatnejšie, štruktúrou vyučovacích hodín a obsahom učiva. Dĺžka štúdia sa predĺžila na 5 rokov, väčší dôraz sa položil na vyučovanie jazykov, zvýšila sa dotácia hodín odbornej praxe. Žiaci majú tiež možnosť získať počas štúdia výučný list, čím sa zvýšili ich možnosti uplatnenia v praxi. Cieľom týchto zmien bola snaha čo najviac priblížiť školu skutočným potrebám života. Za 80. rokov existencie školy sa menili aj materiálne a priestorové podmienky. Dnes sídli škola v zrekonštruovanej historickej budove bývalej mestskej nemocnice na Baštovej ulici, ku ktorej bola v r. 1947 pribudovaná nová účelová stavba, avšak dodnes chýba škole telocvičňa a dnes sa už pociťuje absencia väčších priestorov pre odborné učebne podľa požiadaviek súčasnej doby i vzhľadom na stále vysoký záujem o tento typ školy. V roku 1981 bol ku škole pričlenený Domov mládeže na Jarkovej ulici 32 a v roku 1991 bolo pri škole zriadené stredisko odbornej praxe- reštaurácia Floriánka. Prax ukázala, že absolútna väčšina absolventov našej školy získava také teoretické vedomosti i praktické zručnosti z technológie prípravy jedál, techniky obsluhy a stolovania, ekonomiky podniku, manažmentu a marketingu, schopnosti komunikácie min. v dvoch svetových jazykoch, čo im spolu s ovládaním zásad spoločenského protokolu, psychológie spoločenského styku umožňuje uplatniť sa v odbore hotelierstva, gastronómie nielen na domácom ale aj na zahraničnom trhu práce.

Škola na ktorú zaostrili: Grécko-katolícke ruské gymnázium v Prešove

m_Presov-rus                                                                        

Stručná história školy:

Gréckokatolícke gymnázium bolo založené Prešovským biskupstvom v roku 1936. Prvým riaditeľom gymnázia sa stal Dr. Nikolaj Bobák. Gymnázium sídlilo v sirotinci, neskôr v Alumneu a až napokon v budove, ktorá je súčasťou biskupskej rezidencie. Biskupský palác bol spolu s chrámom poškodený 20. decembra 1944 pri bombardovaní Prešova sovietskymi lietadlami spolu s gymnaziálnou kaplnkou. Rekonštrukcia oboch stavieb sa začala hneď po skončení vojny. V r. 1950, kedy bola rozhodnutím najvyšších štátnych orgánov zrušená gréckokatolícka cirkev v Československu, prešli obe stavby - kostol i biskupský palác do vlastníctva pravoslávnej cirkvi. Biskupský palác sa stal na 4 desaťročia sídlom prešovského pravoslávneho arcibiskupa (do r. 1990). V súčasnosti je sídlom prešovského sídelného archieparchu a najvyššieho predstaviteľa Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku: arcibiskupa a metropolitu vladyku Jána Babjaka a sídli tu aj gréckokatolícka teologická fakulta.

Škola na ktorú zaostrili: Odborná škola staviteľská

m_Presov-stavebna-baner                                                                        

Stručná história školy:

V školskom roku 1913/1914 bola v Prešove zriadená Odborná škola pre stolárov. Na ústav sa prijímali žiaci po skončení ľudovej školy a dovŕšení 12. roku života. Vyučovacím jazykom bola maďarčina.
Štúdium trvalo štyri roky, takže školu opúšťali viac všeobecne vzdelaní bývali tovariši. Ústav nemal vlastnú budovu a zo začiatku bol umiestnený v novostavbe gréckokatolíckej kapituly aj s internátom. V školskom roku 1918/1919 mala škola štyri triedy po 25 žiakov.
26. 3. 1919 prevzal školu do správy Československý štát, a jej prvým riaditeľom sa stal Ing. Anton Tobek. 6. 4. 1919 začína vyučovanie v slovenskom jazyku. Keďže na území dnešného Slovenska nebolo za uhorskej vlády žiadnej odbornej stavebnej školy, riaditeľ Tobek žiadal, aby takáto škola bola zriadená v Prešove.
Žiadosti pána Tobeka vláda vyhovela a výnosom zo dňa 8. 8. 1919 bola prešovská škola zreorganizovaná a premenená na Štátnu československú priemyselnú školu v Prešove.
Od školského roku 1921/1922 do šk. roku 1925/1926 mala škola už 7 tried a jednu triedu so sedemmesačným kurzom.
V školskom roku 1928/29 sa zloženie školy mení. Výnosom Ministerstva školstva a národnej osvety bolo stolárske oddelenie reorganizovane tým spôsobom, že od začiatku šk. r. 1928/29 jednoročná majstrovská škola stolárska bola premenovaná na dvojročnú a zároveň koncom šk. roka 1928/29 aj zrušená.
V šk. roku 1928/29 sú najprv zreorganizovane a nakoniec aj zrušene stolárske oddelenia. Počet žiakov sa v týchto rokoch pohyboval okolo 170, v nasledujúcom roku stúpol na 208.
V šk. roku 1930/31 bolo povolene, aby bol v ústave otvorený I. ročník odbornej školy staviteľskej. Tento rok je však významný aj z iného dôvodu, lebo sa po niekoľkoročnom úsilí podarilo dospieť k budovaniu vlastnej školskej budovy. Stavba novej školskej budovy bola financovaná na vlastne náklady Obce prešovskej a za finančnej podpory štátu. Projekt budovy vypracoval arch. V. Šulc. Stavebne náklady predstavovali čiastku cca 4 000000 Kčs.
V šk. roku 1931/32 sa ukončila dostavba školskej budovy. Základná stavba budovy bola postavená za 1 rok, vyučovanie sa v začalo v šk. roku 1932/1933.
V šk. roku 1933/1934 nastúpil na miesto riaditeľa Ing. arch. Juraj Chorvath, ktorý viedol školu do 18. 3. 1936. Po ňom bol dočasne riaditeľom Ing. Pakan, neskôr Ing. arch. Metod Zoubek, až kým nenastúpil Jozef Smetana z Vyššej školy staviteľskej v Bratislave.
Po skončení II. svetovej vojny sa v škole vyučovalo v tých istých odboroch ako pred vojnou.
Začiatkom šk. roku 1949/1950 škola získala prvýkrát čestný názov Pamäti duklianskych hrdinov. V šk. roku 1952/1953 sa začala stavať telocvičňa a v školskom roku 1975/1976 sa uskutočnila prístavba telocvične. Od šk. roku 1954/1955 sa mení zloženie odborov školy. Okrem drevárskeho a stavebného sa otvára prvý ročník odboru Železnične staviteľstvo. V šk. roku 1957/1958 bol drevársky odbor preložený do Spišskej Novej Vsi a na škole bol otvorený novy študijný odbor – Dopravne staviteľstvo. V šk. roku 1967/1968 sa prvýkrát otvoril odbor Technické zariadenia budov. 14. Septembra 1971 sa zmenil názov školy zo SPŠS na STREDNA
PRIEMYSELNA ŠKOLA PAMATI DUKLIANSKYCH HRDINOV V PREŠOVE. V šk. roku 1974/75 začalo na škole pracovať Stredisko vedecko-technickych informácii. V školskom roku 1988/1989 sa novým riaditeľom stal Ing. František Škovran, od 1. 4. 1993 je menovaný za riaditeľa školy Ing. František Koval. V šk. roku 1995/96 boli otvorene nove odbory: podnikanie v stavebníctve a manažment a rekonštrukcia a adaptácia budov. V júni 1996 poskytla SPŠ stavebná časť priestorov Fakulte výrobných technológii Technickej univerzity v Košiciach. V šk. roku 1997/1998 sa novým riaditeľom stal Ing. Stanislav Repe. a na škole bol otvorený novy odbor v prvom ročníku: Geodézia, kartografia a kataster.
Dnešok školy
Na škole, ktorá je 4 podlažná, sa v súčasnosti študuje v 15 kmeňových triedach. Pre praktickú prípravu v odbore staviteľstvo sú zriadené 2 laboratória a učebňu tzv. stavebný dvor. Škola nemá vlastný domov mládeže. Súčasným riaditeľom je Ing. Stanislav Repeľ.

Škola na ktorú zaostrili: Základná škola na Kúpeľnej ulici v Prešove

m_Presov-ZSKupelna-baner                                                                        

Stručná história školy:

História školy sa začala písať 1. septembra 1973. Od svojho počiatku sa špecializovala na vyučovanie cudzích jazykov. Ako prvá získala prívlastok "jazyková" a v tejto tradícii pokračuje dodnes. V roku 1994 jej bol Ministerstvom školstva SR oficiálne priznaný štatút základnej školy s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov od 1. ročníka. Stovky Prešovčanov – dnes už absolventov stredných a vysokých škôl vďačia práve tejto škole za to, že dnes okrem svojho materinského jazyka dobre ovládajú angličtinu, nemčinu, ruštinu, francúzštinu či španielčinu. Dňa 20. 8. 2009 sa začali rekonštrukčné práce, na ktoré mesto Prešov v tomto roku získalo finančný grant z eurofondov. Stavebné práce sa týkali celkovej rekonštrukcie budovy a modernizácie špecializovaných učební. V súčasnosti je riaditeľom Mgr. Marián Džačár.

Škola na ktorú zaostrili: Štátna ľudová škola v Rožkovanoch

m_rozkovany-baner                                                                        

Stručná história školy:

Prvá školská budova bola cirkevná, postavená na cirkevnom pozemku, cez ktorý bola zriadená aj cesta do kostola. Budova bola vymurovaná z kameňa. Školu dal postaviť nitriansky biskup Augustín Roškováni, spolu s bytom pre učiteľa okolo roku 1860. Mala jednu učebnú miestnosť a dve miestnosti pre byt učiteľa – organistu. Dlážky boli hlinené a stropy z dosák na drevených trámoch (tragaroch). Učebňa mala dva obloky, jeden do ulice a druhý do dvora. Kúrilo sa v sporáku s hlineným prípeckom. Drevo si deti denne donášali a podľa množstva doneseného dreva bolo aj teplo v triede.
Po zriadení štátnej školy v roku 1913 a kúpe Péčiho kaštieľa pre školské potreby, budova školy sa načas prenajímala na bývanie, alebo v čase existencie mládežníckeho spolku Združenie katolíckej mládeže, slúžila ako klubovňa. V roku 1963 cirkev budovu zbúrala a v nasledujúcom roku 1964 tento pozemok odpredala. Peniaze za pozemok sa použili na stavbu fary.
V roku 1904 ako vyučovací jazyk na škole bola nariadená maďarčina. Prvým učiteľom v maďarskej reči bol Július Fabian. Hlavnou úlohou školy bolo prevychovať slovenské deti na Maďarov a úplne vymazať z ich povedomia slovenskú identitu. Vyučovanie nemalo úroveň, lebo deti nerozumeli učivu, spamäti síce odriekali naučené skomolené maďarské výrazy, ale vedomostný obzor si len málo rozširovali. Na cirkevných školách nebola prísna dôslednosť národnostnej prevýchovy, a preto aj v Rožkovanoch bola presadzovaná idea štátnej školy. Cirkev trvala na cirkevnej škole, štátna správa natískala štátnu. Počas toho „boja" v rokoch 1911 až 1913 sa na škole nevyučovalo. Z toho ideového zápasu víťazom vyšiel štát, čo bolo z mocenského stanoviska samozrejme a tak v roku 1913 bola v Rožkovanoch zriadená dvojtriedna štátna ľudová škola. Jej prvými štátnymi učiteľmi boli Július Marcinko a jeho manželka Margita rod. Macejková. Július Marcinko v roku 1914 narukoval do prvej svetovej vojny, kde v prvých bojoch padol. Na jeho miesto štátna školská správa dosadila írečitú šovinistickú Maďarku. K deťom bola brutálna, rozprávala len po maďarsky, deti jej nerozumeli a nevedeli ani odpovedať, a preto ich kruto bila trstenicou na holé dlane a dávala ich kľačať pri tabuli na poleno dreva (ščipu). Opakom bola učiteľka Marcinková, ktorá deťom prečítala článok maďarský, ale pretlmočila ho deťom v zrozumiteľnej reči. Medzi deťmi bola obľúbená a rodičia si ju vážili. Po vojne v roku 1918 sa vydala za Jána Mizeráka a spolu učili na škole do roku 1926, potom odišli do Sabinova. Ján Mizerák zriadil v školskej záhrade včelárstvo. V triede za lavicami mal stolársky stôl, kde v čase ručných prác žiaci za jeho dozoru a vedenia rezali látky na rámiky do úľov.
V rokoch 1961 – 1971 pôsobila na škole učiteľka Paulína Posilná, ktorá obdŕžala za vynikajúce výsledky vo výchove a vzdelávaní mládeže a za obetavú verejnú činnosť čestný titul „Zaslúžila učiteľka". Pri poštátnení školy v roku 1913 doterajšia budova školy pre školské účely bola už nevyhovujúca. Pre tie časy bolo potrebné vybudovať primeranú budovu školy. V dôsledku toho, bola dňa 24. augusta 1911 v Budapešti uzavretá zmluva medzi Maďarským kráľovským erárom, zastúpeným Dr. Koruvom, ministerským radcom a obcou Rožkovany, zastúpenou Michalom Laborcim, farárom ako predsedom školskej stolice, Štefanom Nehilom, richtárom, súdmi obecného výboru Ladislavom Prezenským, obvodným notárom a Mikulášom Roškovánim. Zmluva bola potvrdená 9. októbra 1911 na župe v Prešove s tým, že sa vyučovanie začne 1. septembra 1913. K výstavbe novej školy podľa zmluvy nedošlo, ale v roku 1913 obec kúpila Péčiho kaštieľ za 24 000 korún. Kaštieľ bol prerobený na školu s dvoma učebňami a učiteľským bytom. Vchod do učební a bytu bol spoločný. V roku 1923 bola na školskej budove vymenená manzardová šindľová strecha za sedlovú, pokrytú eternitom.
Po vzniku ČSR od 28. októbra 1918 začalo sa na škole vyučovať v slovenskom jazyku. Škola mala 8 ročníkov a zvláštnu triedu „štvarkovú", na ktorej bolo doučovanie zo základného učiva väčšinou dospelých. V roku 1932 bola pri škole zriadená 3. trieda, nakoľko počet zapísaných deti na školu stúpol na 152. Štátna ľudová škola v Rožkovanoch bola dňom 1. septembra 1941 pretvorená na Rím.-kat. ľudovú školu. Vtedy bolo na škole 153 žiakov, všetko rím.-katolíci až na 5 grécko-katolíkov. Poverením SNR pre školstvo Rím.-katolícku ľudovú školu v Rožkovanoch 12. júna 1945 vyhlásilo od 1. septembra 1945 za Štátnu ľudovú školu s troma postupnými triedami. Neskôr bola škola prevedená na „Základnú deväťročnú školu 1.-5. ročníka v Rožkovanoch.". Škola bola zatriedená do prvého stupňa a od 1. septembra 1980 má názov „Základná škola 1.-4. ročník v Rožkovanoch" s troma triedami. Žiaci 5.-8. ročníka dochádzajú do Lipian. V školskom roku 1995-96 bola škola v Rožkovanoch štvor-triedna tried, mala 77 žiakov. Riaditeľom bol Mgr. Bujňák.
V roku 1999 preberá funkciu riaditeľky školy Mgr. Darina Jacová. Na žiadosť rodičov sa pod vedením nového vedenia zriaďuje prvýkrát v histórii obce ŠKD (školský klub detí).
Od roku 1999 sa previedla rozsiahla rekonštrukcia budovy školy. Bola zavedená plynofikácia, vybudovali sa nové sociálne zariadenia, ktoré nahradili doteraz suché latríny, urobili sa rozsiahle úpravy terénu pri škole. Po prechode kompetencií v roku 2003 došlo k zlúčeniu ZŠ s MŠ.
1. januára 2005 prechádza základná škola s materskou školou na samostatnú rozpočtovú organizáciu s právnou subjektivitou, kde ako štatutár vo funkcii bola potvrdená Mgr. Darina Jacová. Boli v celej škole vymenené nové lavice, stoličky, keramicko-magnetické tabule. Vymenili sa okná v celej škole a prebehlo samotné oživenie a skultúrnenie celej budovy školy.

Škola na ktorú zaostrili: Štátna roľnícka škola v Sabinove - Orkucanoch

m_Sabinov-rolnicka-baner                                                                        

Stručná história školy:

Výstavba hlavnej budovy Štátnej roľníckej školy bola povolená na základe zmluvy medzi mestom Sabinov a bývalým uhorským Ministerstvom orby v Budapešti dňa 6. novembra 1907. Vlastná stavba sa začala realizovať v roku 1908 a bola ukončená v roku 1912. Súčasne s výstavbou školy bolo pre potreby výučby zriadené školské hospodárstvo. Vyučovanie sa začalo v roku 1911. Vyučovacím jazykom bol jazyk maďarský. Školu vydržiaval štát a priamo podliehala Ministerstvu orby v Budapešti. Prichádzali sem predovšetkým žiaci z bývalej Šarišskej, Spišskej a Zemplínskej župy a jej hlavným zameraním bolo vychovávať budúcich pracovníkov pre veľkostatky. Za maďarskej éry boli riaditeľmi i profesormi školy predovšetkým učitelia maďarskej národnosti. V tom čase tu študovali aj tureckí študenti.
Po vzniku ČSR prevzal školu do československej správy dňa 14. júla 1919 novoustanovený riaditeľ Anton Pajer. Nová správa školy, ktorú tvorili väčšinou Moravania, začala prestavbu školy a školského hospodárstva zakúpením moderných učebných pomôcok a strojov. Upravili sa aj výchovné ciele školy, zmyslom ktorých bolo vychovávať schopných roľníkov pre vedenie vlastných hospodárstiev. Nemajetní, ale nadaní žiaci mohli dostávať krajinské a štátne štipendiá. Potreba poľnohospodárskeho vzdelania sa prejavila v celkovom zvýšení záujmu o školu.
Významným obdobím v histórii školy boli roky 1925-1939, keď bol riaditeľom školy Ing. Ján Křížek. Tento rodák z Moravy významnou mierou prispel k propagácii školy nielen v blízkom okolí, ale aj v Čechách a na Morave, čo dokazuje aj skutočnosť, že v tomto období študovalo na škole viac ako tridsať žiakov z Čiech a Moravy. Úradný názov školy v tomto období bol Štátna roľnícka škola. Štúdium na škole trvalo dva roky. Súčasťou výučby boli aj rôzne kurzy, ktoré trvali niekoľko mesiacov.
Politické udalosti v rokoch 1938-1939, rozpad republiky a druhá svetová vojna, znamenali stagnáciu v histórii školy. Po odchode riaditeľa Ing. Jána Křížeka v roku 1939, sa stal novým riaditeľom Ing. Štefan Hatrik. Vyučovanie prebiehalo až do roku 1944, kedy školu evakuovali do Liptovského Hrádku. Po skončení vojny školu prevzal nový riaditeľ Ing. Alexander Palša. S pôvodným zámerom, úlohami a učebnými plánmi pôsobila škola až do roku 1949, keď bola premenovaná na Štátnu vyššiu roľnícku školu s maturitou. Štúdium na tejto škole už trvalo 4 roky a škola mala všeobecné zameranie.
Od školského roku 1952/1953 sa náplň školy zmenila. Výchovným cieľom sa stala výchova poľnohospodárskych technikov pre prvovýrobu. Zároveň od toho školského roku dostávajú vyššie roľnícke školy nový názov - poľnohospodárske technické školy. SPTŠ v Sabinove sa v ďalšom období postupne rozrastala. Kým v školskom roku 1949/1950 mala iba dve triedy, v školskom roku 1955/1956 už päť a v školskom roku 1959/1960 dokonca desať tried. Zvýšenému počtu tried však nezodpovedali priestory školy. Situácia sa zlepšila v roku 1956, keď sa dal do užívania nový internát pre 120 žiakov (budova terajšej Obchodnej akadémie v mestskej časti Orkucany). Priestory, ktoré sa predtým používali ako ubikácie žiakov, sa upravili pre školské priestory. Ďalšie úpravy sa robili až v roku 1968, kedy sa upravoval suterén školy. V ďalších rokoch sa činnosť školy v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výrazne nezmenila. V priebehu rokov 1968 až 1974 sa postupne robili úpravy pôvodných budov - výmena okien, nové podlahy, ústredné kúrenie, no tieto práce nemohli nahradiť potrebu ďalších modernejších priestorov. Zamýšľaný projekt pre výstavbu novej školy nebol nikdy realizovaný.
V školskom roku 1960/1961 sa zo Stropkova do bývalej budovy ONV v Sabinove presťahovala SPTŠ (odbor ekonomika poľnohospodárstva a výživy). História tejto školy sa pokladá za integrálnu súčasť histórie terajšej Obchodnej akadémie v Sabinove. Bezprostredným dôvodom pre umiestnenie tejto školy v Sabinove boli nevyhovujúce priestorové možnosti v Stropkove a excentrické položenie bývalého sídla. Pôvodný zámer štátnych orgánov rátal s výstavbou nových objektov školy a internátu na sídlisku III v Prešove a s integráciou SPTŠ ekonomickej Sabinov a SPTŠ - ekonomickej v Bijacovciach. V roku 1967 sa však škola z Bijacoviec presťahovala do priestorov SPTŠ v Spišskej Novej Vsi. Vtedy sa rozhodlo, že výstavba SPTŠ ekonomickej v Prešove sa realizovať nebude.
Priestorové problémy (najmä ubytovanie) na SPTŠ - ekonomickej a SOU v Sabinove, sa mali vyriešiť výstavbou spoločného internátu s kapacitou 400 ubytovacích miest, telocvičňou, školskou jedálňou, dielňami a bytovkou pre učiteľov. Pre tento rozsiahly investičný zámer bol urobený aj výber umiestnenia školy, ale po augustových udalostiach v roku 1968 a po obmedzeniach investičných prostriedkov pre školstvo, sa výstavba nerealizovala. Prvé počiatky činnosti tejto školy v Sabinove tak boli dosť zložité. Pre potreby školy bolo potrebné postupne vytvárať najmä dobré podmienky pre výučbu. Okrem klasických učební sa postupne vybudovali audiovizuálna učebňa, učebňa strojopisu, jazyková učebňa, chemické laboratórium, špeciálne učebne brannej výchovy a účtovníctva. Od presťahovania školy až po jej integráciu v roku 1980 bol riaditeľom školy Juraj Štofa.
Na základe rozhodnutia Rady Východoslovenského Krajského národného výboru v Košiciach došlo v roku 1980 k zlúčeniu dvoch samostatných škôl SPTŠ Sabinov (odbor ekonomika poľnohospodárstva a výživy) a SPTŠ Orkucany (odbor pestovateľstvo a chovateľstvo) pod jedno riaditeľstvo. V tom čase mal odbor ekonomika poľnohospodárstva a výživy 8 tried s priemerným počtom žiakov 34 - 36 na triedu. SPTŠ v Orkucanoch mala štyri triedy denného štúdia a jednu triedu nadstavbového štúdia. Sídlo riaditeľstva školy zostalo v budove školy v Orkucanoch. Riaditeľom oboch škôl ostal Ing. Cyril Palčovič, riaditeľ SPTŠ Orkucany. Touto integráciou sa začala nová etapa histórie poľnohospodárskeho školstva v Sabinove.
Integráciou oboch subjektov sa výrazne posilnil záujem o štúdium odboru pestovateľ-chovateľ, čo sa prejavilo na raste počtu žiakov tohto študijného zamerania. Zmeny v štruktúre národného hospodárstva a predovšetkým v poľnohospodárskej výrobe v porevolučných rokoch však vyvolali potrebu inej orientácie študijných odborov.
80. a 90. roky zaznamenali pomerne malé zmeny v oblasti foriem štúdia. Koncom osemdesiatych rokov sa mení názov školy SPTŠ na Stredná poľnohospodárska škola (SPoŠ). Škola stabilizovala svoje študijné odbory na odbor pestovateľsko-chovateľský a odbor ekonomika poľnohospodárstva a výživy. Stabilizoval sa aj počet tried, po osem tried v každom študijnom odbore. Výučba v rámci odboru pestovateľsko-chovateľského sa realizovala v budovách v mestskej časti Orkucany a výučba v rámci odboru ekonomika poľnohospodárstva a výživy v budove ONV v meste Sabinov.
Odbor ekonomika poľnohospodárstva a výživy sa počas svojej histórie významne podieľal na výchove odborníkov ekonomického zamerania pre prax i štúdium na vysokých školách. Po dobu existencie tohto odboru lavice školy opustilo 2568 absolventov. V školskom roku 1996/1997 maturitnými skúškami ukončilo štúdium tohto odboru posledných 67 absolventov a zároveň sa zavŕšila história tohto odboru školy. V školskom roku 1994/1995 ju nahradil nový odbor i škola - Obchodná akadémia v Sabinove. Prví absolventi v počte 64 opustili školu v roku 1998.
Obchodná akadémia a SPoŠ však boli ako samostatné právnické osoby pod jedným vedením až do roku 2004. V školskom roku 2000/2001 SPoŠ v rámci svojho zamerania na agropodnikanie začala ponúkať štúdium dvoch nových študijných odborov - poľnohospodársky manažment a agroturistika. V tom istom školskom roku 2001/2002 oslávila SPoŠ 90. výročie svojej existencie. Týmto výročím sa zaradila medzi najstaršie stredné školy na Slovensku. Bola druhou najstaršou poľnohospodárskou školou u nás. Jej história však už nebude mať dlhé trvanie. V školskom roku 2004/2005 sa v rámci racionalizácie v školstve zlúčila SPoŠ v Sabinove so Združenou strednou školou v Sabinove, kde v školskom roku 2008/2009 už nebola otvorená žiadna trieda daného zamerania. História poľnohospodárskej školy sa tak pomaly ukončí. Ekonomické vzdelávanie v podobe Obchodnej akadémie v Sabinove však píše aj naďalej riadky svojej histórie.
V súčasnosti budova slúži ako Dom sociálnych služieb. Celý objekt prešiel rozľahlou rekonštrukciou.

Škola na ktorú zaostrili: Odborné učilište Okresného stavebného podniku V Sabinove

m_Sabinov-svablovka-baner                                                                        

Stručná história školy:

V Sabinove stáli niekedy povestné kúpele Švabľovka. Slúžili len na povestné zábavy a rekreácie Sabinovčanov a náhodných turistov. História kúpeľov v Sabinove siaha už do konca 15. storočia. Základom bol pôvodný sírnatý kúpeľ, či prameň sírnatej vody, ktorý sa ešte dodnes nachádza pod brehom v otvore vysekanom do skaly. Kúpeľníctvo v druhej polovici 19. storočia prestalo prinášať požadované zisky a do Sabinova sa schádzali len menej zámožnejší zemania a obyvatelia mesta. Bohatšie vrstvy dávali prednosť honosnejším a lepšie vybaveným kúpeľom v Uhorsku. Po druhej svetovej vojne sa ešte prejavovali snahy kúpele obnoviť. Nepodarilo sa to a namiesto liečenia tam začali usporiadavať zábavy. Po znárodnení v roku 1948 bola odovzdaná Kovovýrobe, ktorá tu zriadila učňovské stredisko. Úpadok sa začal prehlbovať po roku 1948. V roku 1952 bolo v nich umiestnené odborné (murárske) učilište Okresného stavebného podniku v Sabinove. Od roku 1961 je budova opustená a veľmi spustnutá. Do budovy a inventára sa neinvestovalo a objekt postupne chátral, nakoniec sa všetko rozkradlo a z pôvodnej budovy neostal ani kameň.

Škola na ktorú zaostrili: Základná škola na Ul. 17. Novembra v Sabinove

m_Sabinov-ZS-baner                                                                        

Stručná história školy:

Škola bola prvý krát otvorená 1. septembra 1982, navštevovalo ju 700 žiakov v 23 triedach, pedagogický kolektív tvorilo 23 pedagógov. Od roku 1983 sa začína výučba cudzích jazykov už od 3. ročníka. V roku 1990 došlo k ustanoveniu Školskej rady a k zmene systému riadenia škôl. Od roku 1991 sa začala práca športového strediska so zameraním na basketbal. Riaditeľku Martu Ferencovú vystriedal riaditeľ Souček. Od roku 1993 sa začína na I. stupni alternatívne autorské vyučovanie. Od 1. januára 1998 získala škola právnu subjektivitu a hospodári ako samostatná rozpočtová organizácia. V roku 2003 boli v škole zriadené učebne informatiky a výpočtovej techniky. V roku 2007 bolo v škole zriadené Školské stredisko záujmovej činnosti. Od roku 2008 začína rekonštrukcia školy. Škola v súčasnosti patrí k najväčším školám v sabinovskom okrese. Navštevuje ju v školskom roku 2011/12 780 žiakov v 35 triedach. Riaditeľkou je Mgr. Alena Mladá. Škola ponúka všetky možnosti variantov učebných plánov, výber voliteľných a nepovinných predmetov, záujmovú činnosť v školskom stredisku záujmovej činnosti, kvalifikované vyučovanie cudzích jazykov, alternatívne vyučovanie pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, vzdelávanie žiakov v nultom ročníku, integráciu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, čo je dôležitý krok pestrosti ponuky, alternatívnosti a tvorivosti.

Škola na ktorú zaostrili: Latinské lýceum v Dobšinej

Dobsina-spoj_1                                                                        

Stručná história školy:

Už od 18. storočia bolo v Dobšinej známe gymnázium (lýceum), v ktorom študovali viaceré významné osobnosti slovenskej histórie. Študoval tu napr. zakladateľ regionálnej histórie a geografie Ladislav Bartolomeides, literárny historik a zakladateľ Učenej spoločnosti banského okolia, neskorší profesor a spoluzakladateľ Katedry reči a literatúry československej a predseda Spoločnosti česko-slovanskej Juraj Palkovič, v rokoch 1808 -1810 tu študoval priekopník slavistiky P. J. Šafárik, v rokoch 1817 - 1820 Karol Kuzmány, prvý podpredseda Matice slovenskej autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí.
Od 19. storočia bola v Dobšinej meštianska škola, ktorá mala do dvoch budov rozdelené oddelenie chlapčenské a oddelenie dievčenské. Po 1. svetovej vojne sa škola zjednotila a jej riaditeľom sa stal český učiteľ Karel Bíma, po ňom v roku 1928 prevzal funkciu Ján Štrigner. Škola bola 3-ročná, 4. ročník bol vedený ako ,,Kurz pre mládež odrostlú". V roku 1938 nastúpil nový riaditeľ Jozef Pavlík, Ktorý bol ako účastník protifašistického odboja odvlečený do koncentračného tábora, kde v roku 1944 zahynul. 5.marca 1945 bolo vyučovanie, dočasne prerušené pre vojnové udalosti, obnovené pod vedením riaditeľa Pavla Ďuroviča. Škola mala v tom čase 211 žiakov a vyučovanie nemčiny bolo nahradené vyučovaním ruštiny. 1.9.1948 bola Štátna meštianska škola v Dobšinej podľa zákona zo dňa 21.4.1948 č. 95/1948 premenovaná na strednú školu. Škola poskytujúca stredné všeobecné vzdelanie s ťažiskom na prípravu žiakov na vysokoškolské štúdium ako predchodca súčasného gymnázia vznikla v Dobšinej 1.9.1957. V priebehu rokov niesla názvy jedenásťročná stredná škola, dvanásťročná stredná škola a stredná všeobecnovzdelávacia škola. V roku 1970 bolo zriaďovacou listinou MŠ SR ustanovené 4-ročné Gymnázium v Dobšinej v budove na Zimnej ulici č. 308, ktoré pod vedením riaditeľa Ing. O. Špirka fungovalo spolu so stredným odborným učilišťom. V roku 1978 bolo gymnázium presťahované do zrekonštruovanej budovy na Ulici SNP 607. V dôsledku demokratických zmien v našej spoločnosti po novembri 1989 bolo od 1. februára 1990 demokratickými voľbami ustanovené nové vedenie školy. Riaditeľom sa stal dovtedajší zástupca riaditeľa p. Ján Slovák, jeho zástupcom RNDr. Vladimír Nemčko. Po náhlej smrti riaditeľa J. Slováka v júli 1990 bol za riaditeľa školy zvolený RNDr. V. Nemčko, jeho zástupcom sa stal Mgr. Jozef Vozár. 1.júla 1992 došlo k oddeleniu gymnázia od SOU. Odvtedy bolo Gymnázium v Dobšinej samostatnou školou. Od 1.9.1995 bolo na tomto gymnáziu v dôsledku záujmu o gymnaziálne štúdium v meste i v spádovej oblasti popri 4-ročnom študijnom odbore do siete stredných škôl zaradené 8-ročné gymnázium so zameraním na programovanie, s jednou triedou v ročníku. V školskom roku 2002/2003 mala škola dvanásť tried (prima-oktáva v 8-ročnom štúdiu a 1.-4. ročník 4-ročného štúdia ), okolo 330 študentov, 24 pedagogických a 5 prevádzkových zamestnancov. Uznesením č. 207/2011 z 8. zasadnutia Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja konaného dňa 21.2.2011 v Košiciach došlo k zmene: vyradenie Gymnázia, SNP 607, Dobšiná zo siete škôl a školských zariadení SR na SŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK a následne zaradenie tejto školy do siete škôl s účinnosťou od 1.9.2011 pod názvom Spojená škola, Zimná 96, Dobšiná s organizačnou zložkou Gymnázium, SNP 607, Dobšiná.

Škola na ktorú zaostrili: Dievčenská meštianska škola v Lučenci

Lucenec-spoj_1                                                                        

Stručná história školy:

Dňa 10. septembra 1890 bola otvorená štátom podporovaná mestská (obecná) meštiacka dievčenská škola so 4 triedami a s vyučovacím jazykom maďarským. Škola bola v budove bývalej dievčenskej školy A. Kovarczovej (škola tu pôsobila 24 rokov). Mestské zastupiteľstvo rozhodlo 22. 4. 1891 o výstavbe novej budovy - zatiaľ jednoposchodovej, kde sa škola presťahovala 12. 10. 1891. Budova na Kubínyiho námestí bola postavená na mieste pôvodnej záhrady Kasína a stála 56 000 korún. Do meštianskej dievčenskej školy mohli byť prijaté žiačky po skončení elementárnej školy alebo po zložení prijímacej skúšky. Štúdium trvalo 4 roky. Učebný plán pripomínal nižšie gymnázium s tzv. kurzom ručných prác. V rokoch 1890-97 dievčatá šili horný odev pod vedením krajčírov. Prestavbu budovy financovalo mesto s nákladom 35 000 korún a budova mala slávnostnú sálu s 8 oknami, zborovňu, fyzikálny kabinet, zasklené chodby na prízemí i poschodí, riaditeľňu a riaditeľský byt. Neskôr si škola z poriadaných koncertov a divadelných predstavení kúpila klavír, zriadila knižnicu a múzeum Kármana. Štátna podpora vzrástla zo 4000 na 5 000 korún. 1944 škola zanikla.
Dejiny novej základnej školy sa začínajú písať až od r.1962, kedy bola postavená nová školská budova. Škola niesla názov základná deväťročná škola. Podrobné spracovanie rokov tejto školy až do dnešných dní zahŕňa rozsiahly materiál, dokonca s podrobným záznamom najlepších žiakov reprezentujúcich školu od rokov 1970-2000 a je záujemcom k nahliadnutiu u riaditeľa školy. Pri zrode školy bolo materiálne vybavenie veľmi úbohé a preto sa zakúpili učebné pomôcky v sume 28 000 Kčs. Premiestnením ŠJ sa získali 2 učebne v budove a zväčšila sa zborovňa. Zabudovali sa splachovacie záchody, urobili odkvapy, utesnili okná, prestavali sa hlinené kachle, vymurovalo skladište kuriva.
V septembri 2009 začala veľká rekonštrukcia budovy školy. Vymenilo sa 99 vonkajších okien, vymenila sa strešná krytina a obnovila sa vonkajšia i vnútorná fasáda. Slávnostná kolaudácia a zároveň otvorenie novej počítačovej učebne bolo 9. 11. 2010. Súčasným riaditeľom je Mgr. Jaroslav Zachar.

Škola na ktorú zaostrili: Reálne gymnázium v Prievidzi

Prievidza-spoj_1                                                                        

Stručná história školy:

Prievidza patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku, bohatá je jej dávna história, ktorá podáva svedectvo o vynikajúcej úrovni školstva už v 14. storočí - často označované ako egregia schola - vynikajúca škola, celeberrimum gymnasium - veľmi slávne gymnázium, sídliace od r. 1675 u piaristov, ktorým bola zverená Františkou Khuenovou, vdovou po Pavlovi Pálfym, organizácia novej výučby mládeže. V budove dnešnej cirkevnej školy sídlilo gymnázium až do r. 1930. V rokoch 1919/1920 sa začali podnikať kroky za výstavbu novej školskej budovy. Základný kameň bol položený 17. júna 1928. Slávnostné otvorenie školy - vtedy reálneho gymnázia Fr. Sasinka, bolo 1. júna 1930. Otvorenie novej školy bolo veľkým sviatkom v Prievidzi. Ministerstvo školstva zastupoval ministerský radca Dr. Václav Maule. Pri ďalšom rozvoji mesta už nepostačovala ani táto škola a pripravovala sa výstavba ďalších. V šk. roku 1953/1954 sa zmenil systém všeobecno - vzdelávacích škôl a v budove gymnázia vznikla jedenásťročná stredná škola. V šk. r. 1959/1960 sa zmenila na dvanásťročnú strednú školu. Od šk. r. 1962/1963 v bývalej budove gymnázia nachádza svoje priestory základná deväťročná škola. Dnes v jej laviciach čerpajú prvé ucelené vedomosti, formujú sa charaktery piatich stoviek žiakov. Posledných desať rokov sa formovala do dnešnej podoby modernej školy nového typu, ktorá je pripravená vzdelávať deti pre nové tisícročie. Tvorí jednu z najdôležitejších častí výchovno - vzdelávacej sústavy v meste Prievidza, ale aj celého okresu. Ako jedna z mála škôl v okrese sa venuje príprave žiakov vo výpočtovej technike. Zavedením internetu na škole, ako prvej ZŠ v okrese, sa posilnila jej orientácia a rozšírili sa informačné možnosti. Prioritnou úlohou základnej školy je vzdelávanie intelektovo nadaných detí v programe APROGEN, osvojenie si základov práce s počítačom a posun od ich užívateľského prístupu k aktívnemu, tvorivému a samostatnému riešeniu úloh na počítači a zavádzanie informačno-komunikačných technológií do vyučovacieho procesu. S vyučovaním predmetu práca s počítačom sa začalo v školskom roku 1995/1996 a úspešne pokračuje doteraz. V súčasnosti má škola tri počítačové učebne vybavené modernou technikou. Tieto učebne sú plne využité počas vyučovacieho procesu a popoludní v nich prebieha každý deň do 16. hodiny krúžková činnosť. Od 1.9.2002 sa venujeme vzdelávaniu intelektovo nadaných detí so súhlasom MŠ SR, Mesta Prievidza, gestorky projektu a odborného garanta PhDr. Jolany Laznibatovej, Csc. Naša škola realizuje vzdelávanie nadaných detí podľa alternatívneho programu edukácie nadaných – APROGEN. Súčasnou riaditeľkou školy je Mgr. Daniela Porubcová.

Škola na ktorú zaostrili: Zemianska škola v Markušovciach

Markusovce-zemian-spoj_1                                                                        

Stručná história školy:

História dnešnej markušovskej školy je bohatá a jej začiatky siahajú až niekde do 13. storočia. Prvá škola vznikla v Markušovciach okolo roku 1280 - 1290. Bola to jednotriedka a založil ju zeman, zakladateľ rodiny Mariássy, ktorý sa volal Markus. Pravdepodobne po ňom dedina dostala svoje meno. Táto škola bola umiestnená v Markušovskom hrade. Okolo roku 1400 sa zmenila na Rytiersku školu, ktorá bola tiež umiestnená v hrade. Okrem trívia sa v nej zemianski chlapci ( škola bola len pre chlapcov ) učili najmä šermu a jazde. V Markušovciach okrem týchto škôl existovali aj farské základné školy, ktoré patrili priamo do správy markušovskej fary. Vyučoval v nich správca plebánie – bol to miestny farár. Vyučovalo sa čítanie, písanie a náboženstvo v latinskom jazyku. V roku 1567 Pavol Mariássy zriadil zemiansku školu, ktorá bola taktiež umiestnená na hrade. Navštevovali ju mnohí zemianski chlapci zo širokého okolia hlavne preto, že sa tu vyučovalo v slovenskom jazyku. Dá sa to vysvetliť tým, že zemania nežili v priateľskom pomere s nemeckými mestami na Spiši, a preto neposielali mládež do nemeckých mestských škôl. Vyučovanie bolo rozdelené do dvoch oddelení : prvým oddelením bolo tzv. trívium – vyučovali sa humanitné predmety, hlavne jazyky a druhým oddelením bolo tzv. quadrium – vyučovali sa reálne predmety. Sám Pavol Mariássy pozýval do tejto školy vtedajších najlepších učiteľov, a tým dbal o to, aby rástla úroveň školy a jej žiakov. Zemianska škola v Markušovciach zanikla v roku 1663. Dejiny obce Markušovce a tým aj dejiny markušovskej školy sú tiež úzko spojené s menom svetového pedagóga Jána Ámosa Komenského. Komenský na svojej ceste zo Šarišského potoka do Lešna, ktorá sa konala pravdepodobne roku 1654, vykonal inšpekciu na Zemianskej škole v Markušovciach. Rodina Mariássyovcov ponúkla Komenskému trvalé miesto na tejto škole a dávala mu možnosť na nej vedecky pracovať. Komenský ponuku neprijal, pretože už bol viazaný ponukou zo Šarišského potoka.

Škola na ktorú zaostrili: Obecná ľudová škola v Markušovciach

1b-Z_1                                                                        

Stručná história školy:

Od roku 1773 bola v obci jednotriedka, v ktorej sa vyučovalo denne od 7.- 10. hodiny a popoludní od 13.- 16. hodiny v slovenskom jazyku. Školu navštevovali aj žiaci z Lieskovian a Matejoviec nad Hornádom. Až okolo roku 1900 vzniká v tunajšej obci dvojtriedna škola, ktorá bola umiestnená v budove na Karoľovci, odkúpenej od veľkostatkára Šponera. Od roku 1908 je už trojtriedna a na štvortriednu sa rozšírila až v školskom roku 1930/31 s počtom 244 žiakov a s názvom Obecná ľudová škola v Markušovciach.

Škola na ktorú zaostrili: Základná škola v Markušovciach

Markusovce-ZS-spoj_1                                                                        

Stručná história školy:

1. septembra 1947 bola zriadená Štátna obvodná meštianska škola s 1.a 2. ročníkom a Stredná škola s tromi triedami. Riaditeľom školy bol Michal Mikolaj. 1. septembra 1953 zlúčením štátnej a strednej školy vznikla Osemročná stredná škola, ktorej riaditeľom sa stal Ján Meilinger. Táto škola mala nedostatočný fond budov. Vyučovalo sa až v šiestich budovách – na markušovskom hrade (budova z r. 1273 ) boli 2 učebne, na Brehu (budova z r. 1711) bola 1 učebňa, na Karoľovci (budova z r.1870 ), na Kolónii (prenajatá budova) bolo 6 učební, u Démutha (bývalý hostinec) bola 1 učebňa a u Jelenčíka bola dielňa. V prvom štvrťroku 1955 bola započatá výstavba novej školskej budovy. 26. októbra 1958 riaditeľ školy Anton Fischer prevzal symbolický kľúč od novej školy a týmto ju uviedol do užívania. V školskom roku 1959/60 bola osemročná škola rozšírená na deväťročnú s názvom Základná deväťročná škola v Markušovciach. V školskom roku 2002/2003 bola k základnej škole pričlenená Materská škola v Markušovciach . Škola tak získala názov Základná škola s materskou školou v Markušovciach.

Škola na ktorú zaostrili: Základná škola v Spišskom Bystrom

Spisske_Bystre-spoj1                                                                        

Stručná história školy:

Školský rok 1960/61 sa začal v novej budove, ktorú slávnostne odovzdali do prevádzky Pozemné stavby v Poprade s miernym oneskorením 4. septembra 1960. Na škole bolo zapísaných 448 žiakov v 10 triedach 1. - 5. ročníka a v 6 triedach 6. - 9. ročníka. V pedagogickom zbore pôsobilo 19 učiteľov. Už v školskom roku 1961/62 sa zvýšil počet tried na 17, čím sa otvorilo vyučovanie na zmeny. Šesťdesiate, sedemdesiate a osemdesiate roky 20. storočia priniesli niekoľko zmien v školskej sústave, striedanie 8 a 9-ročnej školskej dochádzky, zmeny v pedagogickom zbore i počtoch žiakov a tiež dobudovanie okolia a infraštruktúry školy o školský pozemok na vyučovanie pestovateľských prác a o športové ihriská. V roku 1978 sa začalo s výstavbou samostatnej budovy školskej družiny. Nová dvojpodlažná budova, v ktorej bola umiestnená aj nová jedáleň, knižnica, chýbajúce triedy a stredisko detského lekára začala svoju prevádzku v roku 1982. O rok neskôr sa realizovala oprava strechy na pôvodnej budove a v roku 1989 bola dostavaná telocvičňa. Začiatkom septembra 1960 „prestrihoval pásku“ novej školy dlhoročný učiteľ a riaditeľ, levočský rodák Jozef Bonk. Popri učiteľských a riadiacich prácach v škole stačil „vyorať brázdu“ ochotníckeho divadelníctva i ako futbalový tréner miestneho mužstva dospelých. Keď v roku 1965 nastúpil do funkcie okresného školského inšpektora, vystriedal ho v októbri 1965 na poste riaditeľa školy Ján Kupčík, rodák zo Spišských Tomášoviec. J. Kupčík odišiel z postu riaditeľa školy 1. marca 1969. Funkciu riaditeľa vykonával do konca školského roku Štefan Fris a od 1. augusta 1969 dlhých 19 rokov Štefan Kohút, rodák z Východnej. Na začiatku školského roku 1988/89 bol poverený funkciou riaditeľa školy Peter Palička, pôsobiaci na škole ako učiteľ slovenského jazyka od roku 1979, ktorý prišiel na Spiš zo Slavošoviec. Nežná revolúcia priniesla do života spoločnosti a tým aj do života školy veľa zmien. Jednou z nich bola voľba riaditeľa školy. Prvým voleným riaditeľom sa od 1. augusta 1991 stal Ján Nemec, pôsobiaci na škole ako učiteľ dejín a zemepisu od roku 1961 až do odchodu do dôchodku. Do obce prišiel z rodných Podspádov po ukončení štúdií a natrvalo zakotvil so svojou rodinou v Spišskom Bystrom. Od školského roku 1996/97 sa stal riaditeľom Roman Pospíšil, učiteľ na škole od roku 1991, rodák z českého Příbramu. V súčasnosti vedie školu z postu riaditeľky Daniela Vyšňová, rodáčka z Banskej Štiavnice, pôsobiaca na škole ako učiteľka od roku 2002.

Škola na ktorú zaostrili: Základná umelecká škola v Lipanoch

Lipany-ZUS-spoj_1                                                                        

Stručná história školy:

História ZUŠ v Lipanoch sa začala písať 1. marca 1958, keď bola zriadená pobočka hudobnej školy v Sabinove s klavírnym a husľovým oddelením. Vyučovať sa začalo v improvizovaných priestoroch ZDŠ - terajších priestoroch hotela Mladosť, vďaka pochopeniu vtedajšieho riaditeľa pána Džupu. Vhodnejšie priestory sa podarilo získať až neskôr, a to v budove Požiarnej zbrojnice. V rokoch 1960 - 1968 bola škola pod správou ĽŠU v Prešove. Po osamostatnení sa ĽŠU v Sabinove a jej pobočky v Lipanoch došlo k rozvoju školy. K jej modernizácii došlo v roku 1972, vďaka MsNV v Sabinove, ktorý dotoval učebné pomôcky a zabezpečil generálnu opravu vrátane ústredného kúrenia. Samostatná ĽŠU v Lipanoch vznikla 1. 9. 1972, kedy nadobudla aj právne postavenie. Prvou učiteľkou v hre na klavíri bola pani Mária Lormannová, ktorá sa stala aj jej prvou riaditeľkou až do roku 1990. Mnohí žiaci si s úctou spomínajú na pánov učiteľov: Charlotu Kučerovú, Jozefa Sošku, Eleonóru Martinčekovú, Gabriela Popoviča. Zaiste by sme mohli spomenúť aj ďalších učiteľov, ktorí veľmi citlivo a individuálne pristupovali k svojim žiakom. Na školu v 80-tych rokoch nastúpili bývalí žiaci školy - Mária Ondrejová, Jozef Lazorík, Gabriela Pintérová, Klára Jančáryová. Počas rokov 1990-1995 funkciu riaditeľky školy vykonávala p. M. Ondrejová, druhý polrok šk. r. 1994/1995 PaedDr. Iveta Sošková a od roku 1995/1996 funkciu preberá p. J. Lazorík. V roku 1986 sa ZUŠ rozrástla o odbor výtvarný, ktorého prvým učiteľom bol Mgr. Stanislav Šalko. Počas nasledujúcich rokov až po súčasnosť pôsobili vo výtvarnom odbore títo učitelia: PaedDr. Iveta Sošková, Mgr. Milena Jeleňáková, Mgr. Jana Mašlejová, Eva Motýľová, Mgr. Miroslav Franko, Patrícia Chovancová, Miroslav Bucher. V 1990 sa rozšírili priestory ZUŠ o päť učební v "Goldovom dome". Pre nevyhovujúce podmienky boli v roku 1993 učebne zrušené. V roku 1994 sa začalo vyučovať v nových ôsmich učebniach na ZŠ Hviezdoslavova. Veľkou zmenou prešla škola v šk. r. 2002/2003, keď bola presťahovaná na Štúrovu ulicu 29. V šk. r. 2006/2007 boli rozšírené priestory pre výtvarný a tanečný odbor na Štúrovej ulici 27. Tanečný odbor začal písať svoju históriu v šk. r. 1997/1998. Prvou učiteľkou bola Mária Cvancigerová, ktorá vyučovala ľudový tanec. V šk. r. 2005/2006 sa tanečný odbor rozšíril o spoločenské tance a Šarišskú Lipu. V šk. r. 2007/2008 prestúpili žiaci zo súkromnej školy p. Rohaľa na ZUŠ pod vedením p. uč. K. Karlíkovej. Z podnetu rodičov z Brezovice a okolia vzniká detašované pracovisko ZUŠ v Brezovici a v šk. r. 2004/2005 v Šarišských Dravciach. V súčasnosti je v pôvodnej budove ZUŠ požiarna zbrojnica mesta.

Škola na ktorú zaostrili: Meštianska škola v Topoľčanoch

Topolcany-mest-spoj_1                                                                        

Stručná história školy:

Meštianska škola poskytujúca rozšírenie základného vzdelania po skončení ľudovej školy bola podľa zápisov a zanechaných výročných školských správ vysvätená 19. októbra 1903. Novú školskú budovu postavilo mesto s finančnou podporou od baróna Augusta Stummera z Tovarník, ktorý prispel ku stavbe na vtedajšie časy značným obnosom 34 075 korún. V meste s obyvateľstvom takmer čisto slovenským bola škola centrom maďarizačných snáh uhorskej vlády. Do roku 1918 bola vyučovacím jazykom maďarčina. Po vzniku Československej republiky školu spravoval štát ako štátnu meštiansku školu chlapčenskú a dievčenskú. Učitelia nevedeli po slovensky, vzdali sa svojich miest a v škole sa až do júna 1919 nevyučovalo. Výnosom ministerstva školstva a národnej osvety v Prahe zo dňa 20. mája 1919 bol poverený riadením školy Václav Stryhal, odborný učiteľ meštianskej školy v Královom Městci. Vyučovanie sa začalo 10. júna 1919. Spočiatku učili hlavne učitelia z Čiech (11). Prvými slovenskými učiteľmi boli Ľudovít Garaj a jeho manželka Irena (učili na škole až do roku 1933). České učebnice sa postupne nahrádzali slovenskými. Škola bola pokladaná za najlepšiu v Nitrianskej župe. Obecná rada v roku 1923 rozhodla o rozšírení školy o dve pobočné triedy (pre deti z vidieka, výdavky hradili podľa majetkových pomerov rodičia detí. V školskom roku 1924/1925 mala škola 679 žiakov. Učitelia školy mali veľký podiel aj na šírení kultúry a osvety v Topoľčanoch – aktívne pôsobili v Matici slovenskej, v ženskom spolku Živena, v telovýchovnej jednote Sokol, v Československom červenom kríži, boli členmi učiteľského spolku. V tomto období bola škola reorganizovaná – zmenila sa na trojročnú a nepovinný jednoročný kurz. V roku 1927 zomrel riaditeľ Václav Stryhal. Novým riaditeľom sa v septembri 1927 stal Viliam Švarc. Ťažké roky prežívala škola v školskom roku 1938/1939 – po vyhlásení mobilizácie odišlo osem učiteľov, v marci 1939 už nemohli využívať telocvičňu, ktorá sa stala dočasným skladom nábytku. V roku 1939 zomrel riaditeľ Viliam Švarc, do konca školského roku bol za riaditeľa menovaný služobne najstarší učiteľ Ľudovít Matulák, od septembra 1939 sa stal riaditeľom Jozef Abrahám. V tomto čase boli v škole ubytovaní aj vojaci. V októbri 1944 časť školy zabralo nemecké vojsko a zriadilo v nej poľnú nemocnicu. Po vojne prešla škola viacerými reorganizáciami, pri ktorých sa menil aj jej názov. Od 1. septembra 1945 bola rozdelená na dve samostatné školy – štátnu meštiansku školu chlapčenskú s riaditeľom Ladislavom Bahurinským a štátnu meštiansku školu dievčenskú s riaditeľom Samuelom Živorom. V školskom roku 1951/1952 sa riaditeľom stal Gustáv Krajtz. Dňa 1. októbra 1951 sa uskutočnila koedukácia žiactva škôl v Topoľčanoch a boli vytvorené tri deväťročné školy. V roku 1967 sa uskutočnila rekonštrukcia budovy. Vedenie školy sa vymenilo, Gustáva Krajtza nahradil vo funkcii riaditeľa školy Anton Horský. V roku 1971 ho na jeden rok vymenil Anton Foltán. Od 1. septembra 1972 bol do funkcie riaditeľa ustanovený Dezider Vaňo. V roku 1973 sa uskutočnila oprava školy, rín i fasády. Škola nadviazala družbu s II. ZDŠ Gottwaldov – Lesná. Patronát nad školou mal podnik Odeva Topoľčany. V školskom roku 1977/1978 sa podarilo zriadiť školskú družinu, plaveckú triedu. Od školského roku 1987/1988 sa stal riaditeľom školy Anton Kardoš. Počas školského roku 1989/1990 sa uskutočnili prevratné zmeny v spoločnosti, zmeny sa odrazili v živote školy. Riaditeľom školy sa v školskom roku 1991/1992 stal Mgr. Igor Vestenický. V škole sa vybudoval vodovod. Ako prvá žena – riaditeľka bola do funkcie menovaná v školskom roku 1997/1998 Mgr. Viera Cabanová. V tomto období bola zameraná pozornosť materiálnemu zabezpečeniu školy. Veľkou udalosťou školy aj mesta bolo odhalenie pamätnej tabule významnému slovenskému básnikovi Valentínovi Beniakovi. V škole sa odštartovala činnosť počítačovej učebne. Za dosiahnuté výchovno-vyučovacie výsledky získala škola „Čestné uznanie“ za II. miesto v okrese. Od 1.1.2002 sa stala škola právnym subjektom a ďalšie zmeny nastali 1.7.2002, kedy sa zriaďovateľom školy stalo mesto Topoľčany. Niekoľkoročné úsilie riaditeľov nevyšlo nazmar. 100-ročná budova sa dočkala zaslúženého obnovenia fasády. Zmena vo vedení školy nastala od 1. septembra roku 2003, kedy sa riaditeľom školy stal PaedDr. Ľubomír Naštický. Od 2.7.2008 je riaditeľom školy Mgr. Ján Dzurko.

Škola na ktorú zaostrili: Základná škola v Sabinove

Sbinov-ZS-spoj_1                                                                        

Stručná história školy:

Bývalá škola sídlila v budove terajšieho okresného úradu v centre mesta. Postupne sa začali nadšení učitelia spolu so svojimi zverencami sťahovať do novej budovy na Ulici Dolná Okružná, ktorú v r. 1970 premenovali na Ulicu Komenského. Od 11. 2. 1963 žiaci sabinovskej ZDŠ sa učia v novej škole. Vyučovanie v šk. roku 1962/63 prebiehalo v 30 triedach. Na druhý stupeň do Sabinova dochádzali aj žiaci z okolitých obcí. V nasledujúcom šk. roku 1963/64 bola časť budovy daná do užívania strednej všeobecnovzdelávacej škole (gymnázium). Na ZDŠ sa začalo vyučovať na dve zmeny. Počas 40 rokov sa v škole udiali viaceré organizačné zmeny. V šk. roku 1982/83 bola v Sabinove zriadená tretia základná škola. Na školu Ulici 17. novembra bolo presunutých niekoľko tried s pedagogickými zamestnancami. Vyučovanie bolo opäť jednozmenné. V šk. roku 1992/93 sa z budovy odsťahovalo gymnázium (niekdajšia SVŠ) do prístavby k ZŠ (ako je možné vidieť na fotografii zo súčasnosti – biela budova).Na škole od r. 1963 až doteraz pôsobilo vyše 140 pedagógov. Súčasnou riaditeľkou je Mgr. Daniela Lenková. Na fotografii je záber zo športovej olympiády, ktorá sa konala na sabinovskom gymnáziu v roku 1976. V pozadí je vidieť základnú školu (vtedy deväťročná škola) na Komenského ulici v Sabinove, v ktorej sídlilo aj gymnázium. Táto olympiáda sa konala každý rok. Olympiáda sa konala na školskom športovom dvore za základnou školu.

Škola na ktorú zaostrili: Evanjelické hlavné gymnázium v Spišskej Novej Vsi

spisskaNV-gym-spoj_1

Stručná história školy:

Gymnázium sa začalo tvoriť po revolučných rokoch 1848–1849. V dejinách školy nastávajú nové organizačné zmeny. V roku 1852 sa zriaďuje nižšia reálna škola a štvorročné nižšie gymnázium. Rozhodnutím evanjelického konventu z roku 1862 sa postupne otvárajú vyššie triedy gymnázia, ktoré sa mení na osemtriedne hlavné gymnázium. Gymnázium vydržiavala evanjelická cirkev a prispievalo naň mesto, preto malo charakter autonómneho evanjelického gymnázia. Do roku 1918 ich bolo na Slovensku osem . Cirkevná obec vtedy požiadala kráľovskú radu, aby vydala súhlas na konanie maturitnej skúšky, ktorá by bola platná v celej Habsburskej monarchii. Táto sa uskutočnila v júni 1866. Úroveň prvých skúšok bola dobrá, o čom svedčia aj maturitné vysvedčenia, ktoré obdŕžali prví abiturienti v latinskom jazyku. Finančné problémy pomáhali riešiť škole zámožné rodiny mesta , medzi ktoré patrili Trangousovci, protestantská rodina pôvodom z Francúzska. Postupne sa škola stala najnavštevovanejšou na Spiši a významným kultúrnym centrom v celej Hornádskej kotline. Rozhodujúci vplyv vo vzdelávaní a výchove si ponechala do roku 1918 evanjelická cirkev.
Istý čas v tejto budove sídlila stredná banícka škola, neskôr materská škola.

Škola na ktorú zaostrili: Učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi

SpisskaNV-uc-spoj_1                                                                        

Stručná história školy:

Nová etapa vo vývoji školy nastala po vzniku Československej republiky v roku 1918, keď sa zakázalo vyučovať po maďarsky. Školu vtedy navštevovalo vyše 500 žiakov. Evanjelická cirkev ako majiteľka školy sa dožadovala jej ponemčenia. Do organizácie školy podstatne zasiahol rok 1923, keď bolo novoveské gymnázium pozostávajúce zo štyroch slovenských a štyroch nemeckých tried poštátnené. Poštátnenie školy znamenalo začiatok obrodného procesu poslovenčovania v Spišskej Novej Vsi. Slovenčina prenikala do vyšších tried. Prvým slovenským maturitným skúškam sa v roku 1927 podrobilo 9 abiturientov.
Československé reálne gymnázium (1923–1939) - gymnázium malo charakter všeobecnovzdelávacej školy. Chovanie a práca žiakov sa posudzovali štvorstupňovou klasifikáciou. Nepovinné predmety sa klasifikovali, ale nemali vplyv na postup žiaka do vyššieho ročníka. Žiaci si povinne zhotovovali pomôcky. Z tzv. českoslovenčiny, ktorá bola vyučovacím jazykom, bolo povinné čítanie.
Štátne slovenské gymnázium (1939–1945) - charakter školy sa mení, lebo bola zrušená koedukácia a povolené iba čisto chlapčenské a dievčenské školy. Pre žiačky prvej triedy bolo zriadené Rehoľné slovenské dievčenské gymnázium v Spišskej Novej Vsi, ktoré existovalo až do oslobodenia v roku 1945, keď bol zákaz koedukácie zrušený. Po piatich rokoch mohli opäť chodiť dievčatá s chlapcami do jedného gymnázia ako v minulosti. Druhým cudzím jazykom okrem nemčiny sa stal francúzsky jazyk. Zmenené pomery po roku 1945 sa prejavili aj vo vzdelávaní a školstve. V roku 1948 je gymnázium premiestnené z budovy terajšej SPŠ do budovy bývalého učiteľského ústavu, kde sídli dodnes. V roku 1953 bol vydaný zákon o jednotnej škole, na základe ktorého prestalo existovať gymnázium a jeho miesto zaujala jedenásťročná stredná škola, ktorá od roku 1954 niesla meno kpt. Jána Nálepku. V roku 1961 došlo k osamostatneniu základnej školy a vytvoreniu samostatnej trojročnej strednej všeobecnovzdelávacej školy, ktorá sa snaží nadviazať na bohatú tradíciu bývalého gymnázia. Jej hlavným poslaním je príprava žiakov na vysoké školy. Triedy gymnázia boli opäť otvorené v septembri 1969. Do najnovších dejín školy sa zapísali riaditelia Michal Mucha (od r. 1961), Dr. Ing. Jozef Karchňák (od r. 1974), Dr. Ján Platek (od r. 1987), Mgr. Vladimír Komár (od r. 1990), Dr. Michal Džavan (od r. 1994), Mgr. Alžbeta Komárová (od r. 2003). V súčasnej dobe je riaditeľom školy Mgr. Jozef Kačenga. Zmeny po roku 1989 umožnili na škole realizovať výchovnovyučovací proces podľa zvláštneho učebného plánu s všeobecnovzdelávacím zameraním, ktorý bol schválený Ministerstvom školstva Slovenskej republiky v roku 1990. Voľbou voliteľných predmetov od 2. ročníka štúdium napĺňa svoje hlavné poslanie, prehĺbiť úroveň a prípravu žiakov na vysokoškolské štúdium.

Škola na ktorú zaostrili: Základná škola v Uzovskom Šalgove

Uzovsky_Salgov-spoj_1                                                                        

Stručná história školy:

Existencia prvej školy v Šalgove sa predpokladá už na prelome 16. a 17. storočia. No tá asi neskôr zanikla a správy o existencii školy v obci, až po 20. roky 20. storočia, už neexistujú. Predpokladá sa, že do roku 1927 školská budova v obci nestála. Pred spomínaným rokom vyučovanie prebiehalo len cez zimné mesiace, zvyčajne v obyčajnej izbe u niektorého z obyvateľov Šalgova a neskôr v pastierni. "Učiteľom" bol najzbehlejší občan obce, to znamená ten, ktorý vedel čítať a písať. Žiaci sa učili čítať z modlitebnej knižky. Niektoré rodiny posielali svoje deti k známym do Ražnian, aby tam navštevovali miestnu školu. Skutočnú školu zriadil štát v Šalgove až v roku 1926, vtedy sa ešte dočasne učilo v pastierni. V roku 1927 postavila obec so štátnou podporou budovu ľudovej školy, ktorá sa dodnes využíva na školské účely. Jej staviteľom bol podnikateľ Ján Kiseľa zo Sabinova. Vyučovať sa v novej škole začalo 2. septembra 1927. Celkové náklady boli 131.536,23 Kčs, štát prispel čiastkou 70.000,00 Kčs a sumou 61.536,23 prispela obec. Školská budova odvtedy slúžila aj na kultúrne účely, organizovali sa v nej oslavy, prednášky, akadémie, besedy a nacvičovali sa tu aj divadelné hry. Kolaudácia stavby bola 10. Júna 1929. Pôvodná zriaďovacia listina bola pre školu v Uzovskom Šalgove vydaná 1. septembra 1929, tá sa však nezachovala. Preto dostala ZŠ v obci novú zriaďovaciu listinu s účinnosťou od 1. decembra 2001. Vydal ju Okresný úrad v Sabinove. Základná škola v Uzovskom Šalgove je v súčasnosti bez právnej subjektivity, jej zriaďovateľom je obec Uzovský Šalgov. V školskom roku 2010/2011 školu navštevovalo 20 žiakov.
Riaditeľom ZŠ je Mgr. Peter Poráč (od februára 2005), druhým učiteľom v škole je učiteľka Mgr. Alena Závadová. Zároveň vyučujúcim náboženskej výchovy je ThDr. Pavol Bugoš, PhD. Bežné vyučovanie v škole prebieha v dvoch triedach, špeciálne poslanie má počítačová učebňa, ktorá sa využíva nielen počas vyučovania, ale aj na krúžkovú činnosť. V rámci vzdelávacích poukazov sa v škole vykonáva krúžková činnosť.

Galéria zaslaných fotografií:

Cervenica01-ZS-2000 Cervenica02-ZS-2005 Cervenica03-ZS-2012 Cervenica04-ZS- Cervenica05-ZS-2012 Cervenica06-ZS-2012 Cervenica07-ZS-2012 Cervenica08-ZS-2012 Cervenica09 Cervenica10 Cervenica11 Dobsina01-lat.lyceum-1899 Dobsina02-lat.lyceum-1946 Dobsina03-lat.lyceum-2009 Jakovany01-SNS-1946 Jakovany02-SNS-1947 Jakovany03-SNS-1956 Jakovany04-SNS-1956 Jakovany05-SNS-1956 Jakovany06-SNS-2009 Jakovany07-SNS-2009 Lipany01 Lipany02 Lipany03 Lipany04 Luenec01-diev.skola-1895 Luenec02-diev.skola-1897 Luenec03-diev.skola-1905 Luenec04-diev.skola-2012 Luenec05-diev.skola-2012 Luenec06-diev.skola-2012 Lutina01-ZS-1962 Lutina02-ZS-2010 Lutina03-ZS-2010 Lutina04-ZS-1963-technivka_vychova Lutina05-ZS-1962 Lutina06-ZS-1964 Lutina07-ZS-2012 Lutina08-ZS-2012 Lutina09-ZS-2012 Lutina10-ZS-2012 Lutina11-ZS-2001 Markusovce01-1897 Markusovce02-1905 Markusovce03-1905 Markusovce04-1958 Markusovce05-2012 Markusovce06-2012 Markusovce07-2009 Novacany1-MS-1927 Novacany2-M- Olejnikov01-ZS-1946 Olejnikov02-ZS-2012 Olejnikov03-ZS-2012 Olsov1-ludova_skola-1928 Olsov2-ZS-2009 Olsov3-ZS-20091c-Z Olsov4-ZS-2009 Olsov5-ZS-rekonstrukcia-2009 Olsov6-ZS-rekonstrukcia-2009 Olsov7-ZS-rekonstrukcia-2009 Presov01-ev.kolegium-19.st Presov02-ev.kolegium-19.st Presov03-ev.kolegium-1898 Presov04-ev.kolegium-2012 Presov05-ev.kolegium-2012 Presov06-gk._bohoslov.seminar-_1915 Presov07-gk._bohoslov.seminar-_1918 Presov08-gk._bohoslov.seminar-_1922 Presov09-gk._bohoslov.seminar-_1949 Presov11-_gk._bohoslov.seminar-nov_budova-2012 Presov12-_mestska_skola-1901           Presov14-_mestska_skola-2012 Presov15-ev.kolegium-1909 Presov16-ev.kolegium-1990 Presov17-gk.bohoslov.seminar-1918 Presov18-gk.bohoslov.seminar-1919 Presov19-gk.bohoslov.seminar-1922 Presov20-gk.rus.gym-1894 Presov21-gk.rus.gym-1905 Presov22-gk.rus.gym-2010 Presov23-gk.rus.gym-2010 Presov24-hotel.akad-1910 Presov25-hotel.akad-1910 Presov26-hotel.akad-2009 Presov27-hotel.akad-2009 Presov28-hotel.akad-2009 Presov29-hotel.akad-2009 Presov30-hotel.akad-2009 Presov31-staveb.skola-1932 Presov32-staveb.skola-2006 Presov33-staveb.skola-2006 Presov34-staveb.skola-2006 Presov35-staveb.skola-2006 Presov36-staveb.skola-2006 Presov37-ZS_Kupelna-1974 Presov38-ZS_Kupelna-2012 Presov39-ZS_Kupelna-2012 Presov40-ZS_Kupelna-2012 Prievidza01-gym-1930 Prievidza02-gym-2010 Prievidza03-gym-1930 Rozkovany01-LS-1913 Rozkovany02-LS-1913 Rozkovany03-LS-1913 Rozkovany04-LS-1913 Rozkovany05-LS-2011 Rozkovany06-LS-2011 Rozkovany07-LS-2011 Rozkovany08-LS-2011 Rozkovany09-LS-2011 Sabinov09-piar.gym-1895 Sabinov1-piar.gymnazium-1895 Sabinov10-piar.gym-1945 Sabinov11-polnohosp.skola-2011 Sabinov12-ludova_skola-1911 Sabinov13-ludova_skola-2011 Sabinov14-rolnicka_skola-1922 Sabinov15-rolnicka_skola-2012 Sabinov16-rolnicka_skola-2012 Sabinov17-rolnicka_skola-1994 Sabinov18-rolnicka_skola-1956 Sabinov19-rolnicka_skola-1912 Sabinov1a-ZS Sabinov1b-ZS Sabinov2-piar.gymnazium-2012 Sabinov20-rolnicka_skola-1922 Sabinov21-rolnicka_skola-1956 Sabinov22-rolnicka_skola-1956 Sabinov23-staveb.uciliste-1901 Sabinov24-staveb.uciliste-1895 Sabinov25-staveb.uciliste-1913 Sabinov26-staveb.uciliste-1966 Sabinov27-staveb.uciliste-2011 Sabinov28-ZS17.nov-1992 Sabinov29-ZS17.nov-2011 Sabinov2a-ZS Sabinov3-_polnohosp.skola-1964 Sabinov4-polnohosp.skola-2012 Sabinov5-lud.skola-1904 Sabinov6-lud.skola-1905 Sabinov7-lud.skola-2012 Sabinov8-lud.skola-2012 Sarisske_Michalany01-rk.lud.skola-1903 Sarisske_Michalany02-rk.lud.skola-1996 Sarisske_Michalany03-_rk.lud.skola-1935-36 Sarisske_Michalany04-stara_skolka-1963 Sarisske_Michalany05-stara_skolka-1963 Sarisske_Michalany06-stara_skolka-2008 Sarisske_Michalany07-nova_skolka- Sarisske_Michalany08-nova_skolka-2003 Sarisske_Michalany09-nova_skolka-1965 Sarisske_Michalany10-nova_skolka-1970 Sarisske_Michalany11-OS-1970 Sarisske_Michalany12-_OS-1970 Sarisske_Michalany13-OS-1960 Sarisske_Michalany14-dnes_detsky_domov-2006 Sarisske_Michalany15-OS-1960-61 Sarisske_Michalany16-OSS-1975 Sarisske_Michalany17-OSS-2006 Sarisske_Michalany18-ZDS-1976 Sarisske_Michalany19-ZDS-1980 Sarisske_Michalany20-ZDS-1980 Sarisske_Michalany21-_ZS-1983 Sarisske_Michalany22-ZS-2009 Spisska_NV01-gym-1905 Spisska_NV02-gym-1906 Spisska_NV03-gym-1905 Spisska_NV04-gym-2010 Spisska_NV05-uc.ustav-1919 Spisska_NV06-uc.ustav-1919 Spisska_NV07-uc.ustav-2009 Spisska_NV08-uc.ustav-2009 Spisska_NV09-uc.ustav-2009 Spisska_NV10-uc.ustav-2009 Spisske_Bystre01-1960 Spisske_Bystre02-1959 Spisske_Bystre03-1960 Spisske_Bystre04-2009 Topolcany01 Topolcany02 Uzovsky_slagov01 Uzovsky_slagov02 Uzovsky_slagov03 Uzovsky_slagov04 Uzovsky_slagov05 Velky_Saris01-lud.skola-1925 Velky_Saris02-lud.skola-1920 Velky_Saris03-lud.skola-2012 Velky_Saris04-lud.skola-2012 Velky_Saris05-ZS-2012 Velky_Saris06-ZS-2012 Velky_Saris07-ZS-2012 Velky_Saris08-ZS-2012 Velky_Saris09-ZS-2012 Velky_Saris10-ZS-2012