Vysvedčenie žiaka II. ročníka mestskej školy v Levoči je najstaršie, ktoré múzeum vlastní. Do fondu sa dostalo v 70. rokoch 20. storočia.

Z jeho obsahu sa dozvedáme, že patrilo žiakovi Ondrejovi Ondreanskému (Andreas Andreanszky), ktorý bol rímskokatolíckeho vyznania, uhorskej národnosti a pochádzal zo zemianskej rodiny zo Svätého Ondreja (Szent-Andre) v Liptovskej stolici.

V školskom roku 1839/40 ako desaťročný absolvoval predmety: náboženstvo, biblická história, maďarská gramatika, základy latinského jazyka, aritmetika, nemecká ortografia (pravopis), rýchlosť a schopnosť preniesť pravidlá ortografie z úloh z maďarčiny, nemčiny a latinčiny. Na základe svojich výsledkov sa umiestnil na ôsmom mieste zo 40 žiakov. Z mravov bol hodnotený na jednotku. Vysvedčenie je podpísané učiteľom Karolom Novákom 30. júla 1840 a riaditeľom školy, ktorého podpis je nečitateľný.

Právoplatnosť vysvedčenia potvrdzovala pečať z červeného vosku. Vysvedčenia aké poznáme dnes, sa viažu k školskému zákonu z roku 1868, dovtedy nemali ustálenú formu. Vydávalo sa len akési hodnotenie či potvrdenie o návšteve školy, zväčša pri ukončení vyššieho stupňa školy alebo keď sa žiak rozhodol pokračovať v štúdiu na univerzite.

Vysvedčenia sú svojou formou a obsahom významným zdrojom poznávania spoločensko-politických a školských dejín.