výstavy pre školy pre verejnosť kontakt

s_revuca_zprava

Správa o slovenskom evanjelickom a.v. vyššom gymnáziu v Revúcej zo školského roku 1869/70

Revúca bola v 19. storočí jedným zo stredísk národného života na území Gemera. V roku 1862, v čase silnejúcej maďarizácie tu vzniklo jedno z troch slovenských gymnázií. Škola mala celoslovenský charakter. Za dvanásť rokov jej existencie ju absolvovalo 566 žiakov, z nich 56 absolvovalo aj učiteľský kurz. Napriek tomu, že škola bola evanjelická, v jej laviciach sedávali aj študenti katolíckeho a židovského vierovyznania. Prvé slovenské gymnázium navštevovali nielen žiaci revúckych mešťanov, ale slovenských národovcov a prevažná väčšina pochádzala z rodín remeselníkov a buržoázie ako boli Francisci, Daxner, Tomášik, Zoch, Sládkovič, Hodža, Štúr a pod.

V profesorskom zbore pracovalo dovedna 16 pedagógov a ich plat patril k najnižším v celom Uhorsku (od 300 do 700 zlatých).

Študenti, ktorí prichádzali na gymnázium zo vzdialenejších miest sa dopravovali najčastejšie na vozoch alebo pešo. Mnohí využívali ubytovanie v domoch, ktoré im poskytli miestni obyvatelia, keďže škola nemala internát ani ubytovňu.

Školská správa prinášala prehľad o živote na školách. Mapovala školský rok – prácu so žiakmi na vyučovaní, predmety, významné udalosti školy, výukový plán, zoznamy žiakov a učiteľov alebo absolventov. V správe z revúckeho gymnázia v školskom roku 1869/70 sa uvádza niekoľko informácii o jeho fungovaní. Ivan Branislav Zoch v úvode predstavil nový spôsob vyučovania v písaní a krasopise. V závere konštatuje, že tento premyslený spôsob sa u žiakov osvedčil a myšlienku pripisuje svoju otcovi, ktorý ho v mladosti učil písať podobným spôsobom: „Sošit postaví sa tak, aby spodný okraj lavice abo stola 45º tvoril. Aby to žiak ľahko si zachoval načiaram po stolici abo stole kriedou alebo ostrým klincom priemky túto polohu určujúce, dľa ktorých si žiak sošit postaví...pri tom príde pravá ruka i s lakťom na lavicu...ľavá ruka príde po zápästie na lavicu a drží si sošit. Prsia nesmejú sa dotýkať stola. Hlava nech bude priamo od sošitu vzdialená. Pravá ruka lapí pero medzi palec ukazovateľ a prostrední, tak, malíček najbližšie a tak ukazovateľ najďalej od dlani bude. Pero má byť na sošit pod 45º naklonené.“ V správe sa ďalej uvádza žiadosť o zriadenie tzv. učiteľského semeniska, ktoré malo pripravovať študentov na prácu pedagógov, náukový plán školy, predmety, z ktorých študenti majú vypracovať písomné práce, zoznam učiteľského zboru a ich zmeny, a taktiež zadania, ktoré študenti museli zložiť pri skúškach dospelosti.

Skúšky dospelosti, dnes maturity boli aj v 19. storočí písomné. Pozostávali z prekladu latinských a gréckych textov, zo slovenskej, nemeckej a maďarskej písomnej práce a matematických úloh. Okrem toho sa konali aj verejné ústne skúšky dospelosti, ktoré prebiehali v kostoloch. V prípade revúckeho gymnázia v školskom roku 1869/70 pripadli na 20. jún.

m_revuca_maturity

<< späť listiny