výstavy pre školy pre verejnosť kontakt

súťaž pre školy > súťažné tímy > Pátrači

Zaostri na školu!

Názov tímu: Pátrači 

Škola: ZŠ s MŠ Mateja Bela Funtika, ČSA 109/91, Očová                                                 

Meno pedagóga: Mgr. Katarína Rajčoková

Zloženie tímu: Alexandra Mruškovičová, Lucia Halamová, Lenka Halamová, Miriam Sásová, Kristína Jasová, Ballová Timea, Jasová Kristína, Krieková Radoslava, Jombíková Radka, Perpitsová, Balážová Natália, Wenclová Jana

Škola na ktorú zaostrili: Základná škola Mateja Bela Funtíka v Očovej

Ocova-ZS-spoj_1                                                                        

Stručná história školy:

Prvé zmienky o školách v Očovej nachádzame už v dielach významných očovských rodákov akými boli Štefan Pilárik a Matej Bel-Funtík.
Najstaršia škola existovala pri rímsko-katolíckej cirkvi (podrobnejšie informácie nie sú k dispozícii, sú v kronikách a záznamoch rímsko-katolíckej farnosti , pre verejnosť nedostupných).
Písomné zmienky o evanjelickej a. v. škole existujú z prvej polovice 18. storočia. Jednotriedna evanjelická škola vznikla asi v súvislosti s vybudovaním evanjelického tolerančného kostola (1786). Táto škola dnes známa ako „stará škola", dvakrát vyhorela – a to v roku 1867 a 1903. Po obnove v roku 1903 získala podobu ako sa zachovala na fotografii z roku 1914.
Vzhľadom na narastajúci počet žiakov evanjelická škola už v roku 1872 zakúpila pre potreby vzdelávania druhú budovu (uvoľnený byt panského zememerača) a premenila ju na tzv." novú školu".
Podľa údajov z knihy Očová..."Škola však bola stará (v roku 1781 už 200 - ročná). Učilo sa v miestnosti, ktorá bola inak obývacou. Cez zimu bolo v škole okolo 50 žiakov, učiteľ mal aj pomocníka, mal školské povinnosti, ale najmä cirkevné a obecné. Od žiakov dostával plat a peceň chleba."
Od 1.9.1913 bola škola zoštátnená a podľa dohody rozšírená na štvortriednu, ale bez náležitého vybavenia. Všetci verili, že tento stav potrvá najviac dva roky.
Od septembra 1913 sa vyučovalo v bývalej učebni „starej" evanjelickej školy, druhá učebňa bola v nevyhovujúcej „bryndziarni", tretiu učebňu tvorila miestnosť prenajatá v dome Pavla Holíka- Hajtmana č, 76. Z tejto sa žiaci neskôr presťahovali do domu č. 152 a nakoniec do uvoľneného bytu četníckeho strážmajstra. Problém sťahovania sa ukončil prenajatím tzv. Jakubovského domu, pôvodne obchodu a krčmy. Situácia bola kritická, ale výstavba školy stagnovala.
Začiatkom roku 1914 bola od základov zbúraná budova „ novej školy", aby sa uvoľnil pozemok pre učiteľské byty. Začiatok výstavby novej školskej budovy bol naplánovaný na leto, na mieste nazývanom „Priehrada" v strede obce. Predsavzatia a plány zmarilo vypuknutie prvej svetovej vojny - 28.7.1914. Počas vojnových rokov 1914-1918 vyučovanie bolo chaotické alebo žiadne.
Po vzniku samostatnej ČSR 28.10.1918 sa aj život v Očovej pomaly ustaľoval. Dovtedajší maďarský správca školy Samuel Donner, ktorý tu pôsobil od jej zoštátnenia roku 1913, so svojou manželkou Irenou (rod.Boršodyová) odišli do Maďarska. Zostala učiteľka Gizela Markušová, ktorej na pomoc prichádza v novembri 1918 z Poník učiteľ Koloman Klobušický. V januári 1919, po prepustení z ruského zajatia, sa do Očovej vrátil učiteľ Ľudovít Lačný.
V školskom roku 1920/1921 sa situácia v školách čiastočne riešila - boli upravené priestory na vyučovanie vo všetkých učebniach, školský inšpektorát pridelil obci chýbajúce učiteľky. V roku 1921 inšpektor František Jozka zakázal vyučovanie v „bryndyiarni", kritizoval školské pomery v Očovej, nevyhovujúce učebne, zlú dochádzku žiakov, nevhodný a nezodpovedný postoj rodičov k školským požiadavkám. Predstavitelia školského kuratória (Martin Maľa, Ondrej Karpaty, Juraj Chabada, Fraňo Betík) uznali pripomienky a sľúbili zriadiť ďalšiu učebňu, tentokrát v „sykačkárni". Začali uvažovať o výstavbe novej školy v Očovej.
V školskom roku 1922/1923 sa skutočne situácia v očovských školách zlepšila. Vyučovalo sa v štyroch učebniach: 1-v starej škole, 2-v Jakubovskom dome a 1 v sykačkárni. Zlepšila sa aj dochádzka žiakov do školy.
Začiatkom školského roka 1923/1924 boli do zoštátnenej ľudovej školy zaradení 37 žiaci rímsko-katolíckej ľudovej školy a počet žiakov vzrástol na 310 a 78 tzv. opakovacej školy. Štyri učebne už nestačili, preto bolo potrebné zriadiť piatu učebňu. Výstavba tejto, by však obec priviedla do krízy, preto sa obecné predstavenstvo zaviazalo, že do roku 1930 vybuduje riadnu ľudovú školu a nemieni sa dvojnásobne zaťažovať budovaním učební na rôznych miestach. Na zasadnutí bolo prijaté uznesenie (23.1.1924), ktorým sa obec zaviazala vybudovať (po obdržaní štátnej subvencie) 8- triednu štátnu ľudovú školu na parcele č. 4048 spolu s 8 bytmi pre učiteľov.
Vypracovaním projektu bol poverený zvolenský mestský inžinier Torok. Po prehliadnutí si parcely ju jednoznačne zamietol ako nevyhovujúcu. Dňa 1.4.1924 sa konalo nové zasadnutie na oddelení okresného úradu a dohodli sa, že nová škola bude postavená na zrúcaninách bývalej evanjelickej a.v. školy pri parnom mlyne a byty pre učiteľov na pozemku Jána Hulinu.
Inžinier Torok v máji 1924 začal vymeriavať pozemky na stavbu a pripravoval plány výstavby a rozpočet, termín dobudovania bol stanovený na rok 1930. Všetky začaté práce sa však načas zastavili. Dňa 12.6.1924 obdržala správa školy v Očovej prípis školského inšpektorátu, že ministerstvo školstva a národnej osvety povolilo, aby 4-triedna škola bola od školského roku1924/1925 rozšírená o piatu postupnú triedu.
V školských rokoch 1925/1926 a 1926/1927 v otázke budovania školy nenastal žiaden obrat.
V školskom roku 1927/1928 došlo k úplnému zjednoteniu cirkevného a štátneho školstva. Žiaci rímsko-katolícke ľudovej školy prešli do štátnej ľudovej školy.
V školskom roku1928/1929 počet žiakov opäť vzrástol. Tento bol pre žiakov významný, pretože očovskí žiaci sa dostali do povedomia celoštátneho aj celoeurópskeho. Komisia na čele s J. Vydrom vyberala kresliarske práce na kresliarsky kongres v Prahe. Vydra odporučil Pedagogickej jednote Komenského využiť v národnej súťaži detských ilustrácií aj práce očovských žiakov.
Školský rok 1929/1930 priniesol zmenu v školskej dochádzke, ktorá sa predĺžila na 8 postupových školských rokov.
V októbri 1930 školský inšpektorát vo Zvolene dal prísľub, že s výstavbou školy začne k 1.4.1931.
V školskom roku 1932/1933 bol zriadený 6. a 7. postupový ročník, začalo pri škole pracovať rodičovské združenie. Od septembra 1933 v Očovej zriadená meštianska škola ako expozitúra štátnej meštianskej školy vo Zvolenskej Slatine. Na jar 1933 bola vysadená a upravená školská záhrada a park, robili sa úpravy priestorov určených na športové účely. Obec zakúpila nový nábytok a to do 9 učební,1 kresliarne, zborovne, správcovne a do jedného kabinetu. Vyučovanie sa mohlo začať v septembri a to v 11 triedach štátnej ľudovej školy a 2 prvých triedach ako pobočkách meštianskej školy vo Zvolenskej Slatine.
Dňa 5.10.1933 sa na krajinskom zjazde sociálno-demokratickej strany vo Zvolene zúčastnil minister školstva a národnej osvety Dr. Ivan Dérer a Očová vyslala delegáciu so žiadosťou, aby novovybudovaná škola v obci mohla niesť jeho meno. V polovici januára 1934 inšpektorát vo Zvolene žiadosti Očovanov vyhovel, škola môže niesť názov "Štátna ľudová a meštianska škola Dr. Ivana Dérera".
Dňa 12.11.1934 sa konala oficiálna kolaudácia školy. Po odchode kolaudačnej komisie sa obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí 24.11.1934 dohodlo o podrobnom programe slávnosti, zostavilo zoznam hostí a bol stanovený termín slávnostného odovzdania školy na 9.12.1934.
V školskom roku 1935/1936 došlo k organizačnej zmene v hodnotení žiakov. Politické udalosti roku 1938/1939 zasiahli aj do života školy. Septembrová mobilizácia spôsobila časté striedanie učiteľov. Po vyhlásení slovenskej autonómie boli učitelia českej národnosti preložení na Moravu a do Čiech.
V školskom roku 1940/1941 sa v škole vyučovalo podľa nových učebných osnov, upevnila sa organizácia Hlinkova mládež, ktorej členmi boli mnohí žiaci školy a vo vedení pracovali aj niektorí učitelia. Z učiteľov sa sformoval spevokol.
Školský rok 1941/1942 bol poznamenaný vojnou. Dĺžka vyučovacej hodiny sa upravila na 45 minút. V júni 1942 ministerstvo školstva a národnej osvety zrušilo v Očovej jednotnú štátnu ľudovú školu a zriadilo 4-triednu evanjelickú a. v. školu a 4-triednu rímsko-katolícku školu. Od septembra 1942 boli žiaci rozdelení podľa vierovyznania, evanjelici sa učili v triedach na prízemí, rímsko - katolíci na 1. poschodí.
Najvýraznejšie bol vojnou poznačený školský rok 1944/1945, kedy vlastne vyučovanie ani neprebiehalo. V obci bol vytvorený národný výbor, ktorý 6.9.1944 opäť zlúčil nábožensky rozdelené školy do jednotnej štátnej.
Od 26.10.1944 slúžili priestory školy ako ubytovňa pre partizánsky oddiel a štáb partizánskej brigády kapitána Vaľjanského, ktorá operovala pod názvom „ Za slobodu Slovanov".
Po potlačení SNP a odchode partizánov do hôr obsadili školu nemecké oddiely SS (27.10.1944), ktoré nakladali s jej majetkom ako s vojnovou korisťou. V januári 1945 bola škola premenená na nemocnicu, na prízemí dokonca Nemci ustajňovali kone.
Pri ústupe Nemci odniesli zo školy cenné veci – rádio - ústredňu s 15 reproduktormi, premietací prístroj...
Dňa 13.2.1945 začali na Očovú dopadať prvé strely a škola bola značne poškodená. Vyučovanie sa opäť začalo 15.5.1945 (neučilo sa od 20.6.1944 - 15.5.1945). V areáli školy sa nachádzali kopy hnoja a nečistôt. Na vyučovanie boli vhodné len 4 triedy.
Národný výbor po zlúčení cirkevných škôl uskutočnil aj zmeny personálne - riaditeľov cirkevných škôl Jozefa Mráza (ev. a. v.) a Jána Knezoviča (r.k) pozbavil funkcie a od 15.9.1944 bol správou školy poverený Ján Izrael. Po potlačení SNP školu znova prevzali bývalí riaditelia. Ján Izrael bol definitívne do funkcie riaditeľa menovaný 15.5. 1945. Dňa 13.8.1945 sa cirkevné školy oficiálne zjednotili a zoštátnili pod názvom Štátna ľudová škola v Očovej a bolo rozhodnuté, že bude mať 5 postupových ročníkov a 3 pobočky.
Začiatkom školského roka 1945/1946 navštívil obec a školu prezident obnovenej ČSR Edvard Beneš s manželkou a sprievodom.
V školskom roku 1948/1949 boli žiaci prvýkrát zaočkovaní proti TBC, škola prijala vlastný 5-ročný plán rozvoja a budovania školy, začala sa organizovať pravidelná krúžková činnosť.
V školskom roku 1951/1952-došlo k reorganizácii ľudových a meštianskych škôl, bývalú národnú a strednú/meštiansku/školu zlúčil v jednotnú deväťročnú základnú školu s platnosťou od 15.11.1951 s názvom Národná a stredná škola v Očovej. Riaditeľom sa stal Ján Izrael a zástupcom Juraj Rubaninský, bývalý riaditeľ strednej školy.
V školskom roku 1954/1955 sa žiaci a učitelia zapojili do cvičenia I. celoštátnej spartakiády. Bol prijatý nový školský zákon.
Dňa 8.1.1962 bol na škole založený tanečno-spevácky súbor POĽANA. Jeho vedúcim choreografom bol Ján Priechodský. V súčasnosti ho vedie pani Viera Šimkovičová.
V 70-tych rokoch 20. storočia sa na budove školy konali rekonštrukčné práce - výmena okien, oprava fasády. Uskutočnila sa prestavba a dĺžka povinnej dochádzky sa zmenila na 8 rokov.
V 80-tych rokoch pribudla ku škole telocvičňa vybudovaná v akcii „Z".
K 300-ému výročiu narodenia Mateja Bela – Funtíka bol pred budovou školy, na mieste kde pôvodne stál jeho rodný dom, postavený jeho pamätník.
Od roku 1995 sa škola v Očovej stala priekopníkom rozšíreného regionálneho vyučovania na Slovensku. Sústreďuje sa na región Podpoľania a k tomu slúžia aj podporné nepovinné predmety a krúžky, ale najmä obsah vyučovacích predmetov k tomu prispôsobených. V 5.ročníku bol vytvorený nový vyučovací predmet regionálne dejiny (v rámci školského vzdelávacieho programu).
Od roku 1996 nesie škola čestný názov „Základná škola Mateja Bela – Funtíka".
Dňa 31.1.2004 zanikla samostatná základná škola a od 1.2.2004 po zlúčení s materskou školou, vznikol nový subjekt "Základná škola s materskou školou Mateja Bela-Funtíka v Očovej. Ku škole pribudlo aj viacúčelové ihrisko.
Použitá literatúra: Pamätná kniha Štátnej ľudovej školy v Očovej; Pamätná kniha obce Očová založená v roku 1934; Pamätná kniha Meštianskej školy v Očovej; Kroniky Štátnej ľudovej školy, ZDŠ, ZŠ v Očovej; Sojková, Anna, PaedDr.: 70. výročie otvorenia školy v Očovej, Artmedia; Zvolen, s.r.o, 2004; Alberty, Július, Prof. a kolektív: Očová - história a súčasnosť, Knižné centrum, Žilina 1999.

Výsledky pátrania vo formáte PDF.

Galéria zaslaných fotografií:

Ocova01 Ocova02 Ocova03 Ocova04 Ocova05 Ocova06 Ocova07 Ocova08 Ocova09 Ocova10 Ocova11 Ocova12 Ocova13 Ocova14 Ocova15 Ocova16 Ocova17 Ocova18 Ocova19 Ocova20 Ocova21 Ocova22 Ocova23 Ocova24 Ocova25 Ocova26 Ocova27 Ocova28 Ocova29 Ocova30 Ocova31 Ocova32 Ocova33 Ocova34 Ocova35 Ocova36 Ocova37 Ocova38 Ocova39 Ocova40